myself

Where' s my happy Tuesday?

13. january 2015 at 21:33 | Lany
Čavce mravce!
Kedže je dnes ten 'najviac zaujímavý' deň v týždni (popravde, všetci mi teraz budú dávať na oči, že pondelok je najhorší deň, ale budete ma považovať za mimozemšťana ked' u mňa je najhorším dňom utorok. A to pre štyri jednoduché dôvody:
  • v ten deň mám v škole najťažšie hodiny
  • po škole musím utekať do d'alšej školy (umeleckej) na hodinu tanečnej
  • po tanečnej sa musím/ chcem/ potrebujem osprchovať
  • ked' skončím s hygienou (okolo siedmej večer) musím sa učiť na stredu (fyziku)
Lenže dnes sa tieto body dali ako-tak zvládnuť, ked'že skoro všetci profesori chýbali. Jednému profákovi zomrela matka (alebo otec), síce on nás neučil nič, ale ostatní mu asi išli na pohreb, alebo čo. Problém však nastal, ked' sa do mojich uší dostalo, že Cčkarom odpadli skoro všetky hodiny, okrem jednej a telesnej, zatiaľ čo nám odpadli mizerné dve hodiny! Opravujem sa, jedna nám odpadla a jedna bola zastupovaná. Od tejto chvíle sa Cčkarom vyhýbam pretože tej 'elite' všetko prejde (fňuk). Takže týmto oficiálne ukončujem konverzáciu ohľadne mizernej dochádzky našej školy a prejdem k tým, pre mňa úchvatnejším veciam, a to o mojom dnešnom utorku, ktorý aj tak nikoho okrem mňa asi nezaujíma, ale tak musím sa s tým podeliť blogu, pre prípad, že ho o niekoľko rokov budu čítať moje deti a deti mojich detí (trepem dve na tri, budem rada, ak vôbec budem mať chalana, hh).


Prvá hodina bola geografia, a ja som bola taká macherka a neuvedomila som si, že mám tam dve známky, a to 2 a 3, a to znamená, že aj taký mizerný matematik ako ja vie, že je to nerozhodne. Nepočítala som však s tým, že písomnú odpoved' budem písať hned' v prvú hodinu po vianočných prázdninách, takže ked' ma vyvolala, bola som úplne v šoku. Našťastie tam zázračne dala veci, ktoré som vedela a vedľa mňa sedela spolužiačka, ktorá mi to skontrolovala. Takže možno z toho bude 2ka, I hope.

Hurá, prázdniny!

19. december 2014 at 16:40 | Lany
Konečne som sa dočkala tejto krásnej chvíle, ked' si môžem vydýchnuť od všetkého toho učenia sa a naplno si vychutnávať vianočný čas.
/Je piatok, takže Lany má dnes svoj deň./
V škole sme sa dnes vôbec neučili čo je fakt super, na rozdiel od iných škôl. Vstávala som dosť zavčasu, pretože sme sa mali slávnostne obliecť, takže som si nastavila budík už na šiestu (samozrejme, vytrvalo som ho ignorovala a spala som o pol hodinu dlhšie). Ako naschvál mi však rovno pred nosom ušla električka a tak som musela čakať 3 minúty na d'alšiu.

V triede sme to mali krásne vyzdobené- stoličky boli poukladané do kruhu a v strede boli stoly s občerstvením a bolo tam toho dosť, lebo všetci sme mali za úlohu niečo priniesť. Dokonca nesmel chýbať ani nádherný vysvietený stromček, pod ktorým boli darčeky, ktoré sme si navzájom kúpili. Ked' sa všetci potešili z darčekov, vrhli sme sa na to jedlo ako vlci a popritom nám hrali vanočné piesne na cédečku. O pol hodinu sme vyrazili k detičkám, ktorým sme robili Mikuláša minule, viac sa o tom dočítate v článku Každé dieťa si zaslúži pochopenie!.


Teraz ich tam však bolo pomerne menej, lebo niektorých si rodičia zobrali na prázdniny skôr. Zaspievali sme im Tichú noc a spolužiak zavinšoval veselé Vianoce. Detičkám sme potom rozdali darčeky- mackov s mašličkami, ktorých sme vlastnoručne vyrábali na našej škole a boli naozaj vydarení (priznám sa, že aj ja by som sa potešila takému darčeku).
Potom nastal čas hier, takže my aj deti sme mali o program postarané. Bol tam jeden krásny zlatý chlapček s kučeravými vláskami- vyzeral ako malý anjelik- a bol slabo počujúci, čo znamenalo, že zvuky mohol zachytiť len pomocou načúvadla. Ani vám nemusím hovoriť, ako smutno mi bolo pri pohľade na tie deti.
Asi po hodinke sme už však museli ísť, pretože bol čas obeda. Bolo veľmi príjemné stať sa na krátku chvíľku znova dieťaťom.

Takže, takto sa dnes vyvinul môj deň a už sa neviem dočkať na pečenie medovníkov, koláčikov, ozdobovanie stromčeka a celkovú atmosféru Vianoc- síce bez snehu, ale aj tak. Hlavné však je, že budeme všetci spolu a od leta konečne zase uvidím svoju rodinu z Talianska.

Prajem vám teda všetkým krásne sviatky, veselé Vianoce a šťastný Nový rok.

Majte sa krásne Líbající

KAŽDÉ dieťa si zaslúži pochopenie!

12. december 2014 at 16:22 | Lany
Táto udalosť sa stala už minulý týždeň, ale k napísaniu článku som sa dostala až teraz, kedže nedávno som prišla z výletu z Viedne a nenašla som si na to čas. V tomto článku chcem vzdať hold všetkým deťom s nejakým postihnutím, či už fyzickým alebo psychickým.

Pred týždňom- presne 4. decembra vo štvrtok- naša škola organizovala mikulášsky program pre ľudí, ktorí to potrebujú.Bolo už len na nás, či si vyberieme nejaký detský domov, alebo domov dôchodcov, ale nakoniec sme sa rozhodli pre špeciálnu materskú školu, ktorú navštevujú autistické deti a deti s nejakým postihnutím, jednoducho povedané, deti, ktoré žijú s nejakou 'chybou'.

Program im mohlo prísť robiť nejakých 15 žiakov našej triedy, ale väčšina sa dobrovoľne nehlásila. A napokon tí, ktorí o to stáli, využili dobrú príležitosť, ako sa uliať z vyučovania. Ja som to však na rozdiel od nich nerobila pre školu. Tešila som sa, že spravím dobrý skutok a svojou maličkosťou poteším detičky.
Nadišiel teda deň D- po prvej hodine sme vyrazili a ja som medzitým rozmýšľala, akéto bude a čo očakávať od takého dieťaťa. Ked'že osobne nepoznám žiadneho postihnutého človeka, tobôž dieťa, nevedela som, ako bude na svoje okolie reagovať, hoci nám v škole čo-to povedali a viem niečo o tom, ako sa autistické deti správajú. Každý si pod tým pojmom okamžite predstaví mčanlivé dieťa bez úsmevu na perách, večne uzavretého vo vlastnom svete, nikým nepochopené. Priznávam sa, že som mala zo začiatku podobný názor, ale teraz už o tom viem svoje.
Ked' sme prišli do škôlky, všade boli povešané samé tie detské kresbičky, vianočné ozdoby a maličké stoličky. Bolo to neuveriteľné roztomilé, sama mám totiž malého brata, ktorý pred rokom ešte tiež navštevoval škôlku. Akoby som sa vrátila do vlastného detstva: všade samé hračky, stavebnice, obrázky, farbičky- nemohla som si pomôcť, proste som sa hlúpo usmievala na každého a spomínala som, ako sme Mikuláša slávili v našej materskej škole. Na radosť detí, ked' sa rozozvučal zvonček, čo bol neklamný znak toho, že k nám zavítal Dedo Mráz.

Christmas time

19. december 2013 at 21:23 | Lany
Konečne som si našla čas na vianočné nákupy.Pravdupovediac,ani ma to nebavilo :D Nie som ten typ čo rád behá hodinu po obchodoch a baví ho to,ja to radšej chcem mať rýchlo za sebou :D Ale tú atmosféru Vianoc milujem najviac.Tri oriešky pre Popolušku,ktorú pozeráme každé Vianoce,nikdy neomrzia.A takisto Perinbabka.A potom tá magická chvíľa,kedy v izbe čakáme na zvonček,ktorý nám ohlási príchod 'Ježiška' a sme šťastní..to je to Vianoc.Aspoň podľa mňa. :)
-so this is christmas-

Tatry

27. october 2013 at 16:52 | Lany
Včera som zažila krásny deň v Tatrách...

Sobota,26.10.2013

Vstali sme skoro ráno za tmy o 06:30 a vyrážame z Košíc do Vysokých Tatier.Cesta bola plná áut a všade naokolo hmla ako v nejakom horore :D

Friday=Freeday

27. september 2013 at 15:41 | Lany
Piatok <3 Milujem piatky a hlavne ten dnešný,čo bol v podstate naozaj free day.
07:45-začala sa prvá hodina chémia,všetci v triede sme si opakovali vzorce čo bol v podsate zázrak,pretože nie je ľahké udržať na uzde detinských štrnásťročných hokejistov-žiaľ,sme hokejová trieda a ešte si s nimi piaty rok musím vytrpieť.Zazvonilo na hodinu a prišiel k nám nejaký pán zo strednej odbornej školy Kukučínovej.WHAT?Celá hodina strávená jeho monológmi o živote po základke.
Na druhej hodine angline nám chýbala učiteľka,takže sme mali hodinu spojenú s hokejistami.Začali sme rozprávaním o živote v Amerike a na koniec sme sa dostali až k nespravodlivým politikom.
Tretiu hodinu literatúry sme strávili hraním Meno,mesto,zviera,vec kedže naša prísna slovenčinárka ochorela (thanks god).Trochu sme si prečítali Ódy na mladosť a hodina sa skončila.
Štvrtá hodina (fňuk) matematika,akurát tu sme si opakovali pravdepodobnosť.
No a nakoniec dvojhodinovka techniky z čoho sme hodinu boli vonku a pomáhali sme (vlastne sme sa skôr všetci prechádzali a trochu mrzli) a hodinu v triede,kde sme hrali karty (čím to je,že stále prehrávam??) a napísali sme si poučku z učebnice.
Takže asi takto sa dá opísať dnešný deň.FREE DAY.Mali ste podobný piatok ako ja?A ako ho trávite?Prosím odpovedze na anketu,zaujíma ma to :)Thanks :)

Ak bude pršať

18. september 2013 at 19:24 | Lany
Tento obrázok som vyfotila (mobilom) ešte niekedy cez prázdniny,ked som bola vonku.*le názov Ak bude pršať :D.Pre niekoho možno nudné,pre mňa zaujímavé.Ved čo len také čierne mraky.Neviem prečo,ale táto fotka ma niečím fascinuje-čím-to sama naviem :D

Ale občas sa len tak pristavím a pozriem na mraky a premýšľam o tom,ako najprv po jednej kvapôčke postupne pribúda zopár dalších a dalších až postupne zmokne krajina pod nimi.Ako tie kvapky dopadajú na zelené steblá trávy,listy a z nich kvapôčky vody stekajúce v pramienkoch.Presne tak.Matka príroda je proste kúzelná.

Možno sa vám článok zdá nezaujímavý,krátky,nudný..ale ja si takýto článok vážim najväčšmi.Pretože vyjadrujem svoje myšlienky a to ma nejako...ukľudňuje ..

♥ Life is magic ♥


 
 

Advertisement