myself

Zmena je život

31. december 2015 at 14:33 | Lany
Ani sme sa nenazdali a máme tu posledný deň starého roka. Ja sama tomu ešte stále nemôžem uveriť, ešte stále si žijem kdesi v jeseni, a akosi nevnímam, že celý rok 2015 je už za mnou. Vnímate to aj vy tak podobne?
V tomto roku sa odohralo množstvo zmien, ktoré mi zmenili život, možno asi najviac, pokiaľ si dobre pamätám. Len tento týždeň som sa konečne odhodlala a dala som si ostrihať vlasy. Nič zvláštne, len po lopatky, ale tak veľmi som sa tejto zmeny bála. Už niekoľko rokov som mala husté dlhé vlasy a stále to bola jedna z vecí, na ktoré som bola najviac hrdá. Ale už to naozaj potrebovalo zmenu, takže vlasy mám teraz zdravšie, upravenejšie a cítim sa aj o niečo ľahšie ako predtým. :D Ale život prináša samé zmeny a preto by sme sa mali naučiť nebáť sa ich, ale prijímať ich.

Asi najvýraznejšou zmenou bolo, že v lete k nám pribudol nový člen do našej rodiny a konečne sa mi splnil sen v podobe môjho psieho štvornohého miláčika. Je to ten najúžasnejší pes na svete (aj ked' to asi každý tvrdí o tom svojom) a nevymenila by som ju za nič na svete.
V tom období sme si zakúpili aj víkendový dom, takže konečne máme so sestrou vlastnú izbu. Síce tam chodíme každý druhý víkend, ked'že teraz je dosť chladno, ale aj tak mám z toho veľkú radosť. Viem, že som sa o tom na blogu ešte nezmienila, takže je to pre vás možno taká menšia novinka.
V máji sme navštívili Toskánsko, a zdá sa mi, akoby som tam bola ešte včera, preto je pre mňa o to ťažšie uveriť, že je koniec decembra a zároveň aj koniec roka 2015. Ešte si pamätám na ten dlhý štvordňový proces vytvárania článku so všetkými tými fotkami a zážitkami o tomto výlete.
No a len nedávno som sa vrátila z Prahy, ktorá bola pre mňa úžasným zážitkom, aj ked' bez snehu. K tomuto článku sa však asi dostanem až po Novom roku.

Ako vlastne vnímate Silvester vy? Je to pre vás obyčajný deň, alebo sa radšej rozhodnete rozlúčiť sa so starým rokom vo veľkom štýle?

Všetkým Vám prajem krásny Nový rok 2016!

When Christmas ends

27. december 2015 at 21:42 | Lany
When you're still waiting for the snow to fall
It doesn't really feel like Christmas at all (Coldplay)

Viete, v poslednej dobe sa sama seba pýtam, ako je možné, že Vianoce tak rýchlo skončili. Ledva som sa spamätala z konca jesene a už o štyri dni tu máme koniec roka. Nepamätám sa, žeby mi niekoľko mesiacov v roku zbehli tak rýchlo, ako tohtoročný november a december.
Dosť ma mrzí aj to, že som v poslednej dobe tak zanedbávala blog. Viete, ako som si to vyčítala? Posledný článok pridaný prvého decembra. A to ani nemám blogerskú krízu. Je mi hrozne. Najradšej by som sa k niekomu pritúlila. Ale nemám ku komu, hah. Je mi ešte horšie. Asi sa zahrabem do zeme.


Nie, nemyslela som to tak. December bol naozaj akčný a cez školu som sa na blog prakticky nemala kedy dostať. Potom prišiel termín môjho výletu do Prahy a na ubytovni sme nemali wifi, takže som nemohla nič napísať. A čo sa týka Prahy, ľudia, je naozaj nádherná. Ak máte príležitosť, chod'te tam. Naozaj nebudete ľutovať. Závidím tým z vás, ktorí tam žijú alebo majú možnosť chodiť tam viackrát do roka, pretože je to naozaj krásne, historické mesto. Tak rada by som sa tam ešte vrátila! Určite pridám aj článok z Prahy, ale či to stihnem ešte v tomto roku, to nevie ani sám Pánboh.

Asi najviac ma štve, že nie je sneh. Niežeby som bola prekvapená, som proste nahnevaná. Čo je zlé na tom, že chcem, aby aspoň raz na Štedrý deň napadol sneh? Stačil by mi len malý poprašok, hocičo. Lenže vonku to ešte stále vyzerá rovnako ako v jeseni. Dokonca aj počasie sa od nej ničím nelíši. V Prahe som dokonca vyšla na balkón len v pyžame a takto som sa tam kochala výhľadom takmer trištvrte hodiny. Takto má vyzerať december? Sneh napadne niekedy v januári, ked' sa nám budú končiť prázdniny a nastúpi škola, takže opäť to skončí tak, že si ho vôbec nevychutnám.
Naozaj super je to, že mám konečne čas na čítanie, relax, pozeranie filmov a seriálov, či chodenie von. Nutne som už potrebovala vypnúť.
O chvíľu je Silvester. Je neskutočné, že rok 2015 máme pomaly za sebou. Toľko udalostí, spomienok, nezabudnuteľných chvíľ, rozhodnutí,..

Ak by som za tie štyri dni nepridala žiaden článok (čo dúfam, že stihnem), tak vám chcem už dnes zaželať všetko dobré v novom roku 2016, veľa šťastia a zdravia a predovšetkým sa vám chcem pod'akovať za to, že navštevujete môj blog a čítate moje články. Návštevnosť blogu konečne dosiahla číslo 10 000, vôbec sa mi tomu nechce veriť! Ako sa hovorí, ako na Nový rok, tak po celý rok, snád' sa to vyplní aspoň na blogu. :D

Hello, December

1. december 2015 at 21:46 | Lany

Ani sme sa nenazdali, a už tu máme prvý decembrový deň. Nechce sa mi vôbec veriť, ako rýchlo to všetko zbehlo. Úprimne povedané, ani neviem, ako je možné, že sa jeseň skončila tak rýchlo, pretože som si takmer vôbec nestihla vychutnať všetku tú krásu navôkol. Samé povinnosti, škola, krúžky a na záľuby mi ostalo len minimum času, ved' ste si mohli všimnúť, že ani na blog neprispievam každý deň. Práve na jeseň som sa veľmi tešila, a teraz som strašne smutná, že som ju akoby premeškala. Čo je však úplne super, konečne začal advent a ja už sa neviem dočkať Vianoc. :D Viem, že sa vám to už môže zdať otravné, ked' to stále vyťahujem, ale nemôžem si pomôcť.


Inak, toto je môj prvý článok na Hello, month, a ani neviem, prečo som to nepísala skôr. Možno preto, že som sa spamätala niekedy týždeň po tom, ako sa začal daný mesiac. Som strašne divný človek medzi tými blogermi, stále sa čudujem, ako môžete denne stíhať blog, teda prispievať, komentovať, reagovať na témy týždňa a neviem poniektorí stihnú napísať ešte aj tie úvodné články na začiatok mesiaca so zoznamom, čo všetko majú na pláne. Ako to všetko stíhate ľudia? Tento článok píšem až teraz, a to som dnes ani nemala krúžok. Len kopu učenia, z ktorého ma ide poraziť. Bud' si neviem naplánovať čas, alebo som jednoducho veľmi divný človek.

Dobre, teraz už k pointe dnešného článku. December budem mať pomerne rušný, pretože okrem sviatkov, šialeného opravovania známok na poslednú chvíľu a zháňania darčekov toho bude dosť.
Konečne sa chystám do Prahy! Pravdepodobnosť, že sa s niektorými z vás osobne stretnem a ešte k tomu vás aj spoznám, je dosť malá, ale šanca je tu je vždy. Veľmi sa teším, že ju môžem navštíviť práve v mojom najobľúbenejšom období a ešte k tomu v čase, ked' tam budú vianočné trhy a celá tá atmosféra navôkol. Je to nádherné mesto a budem sa modliť, aby vtedy napadal sneh a môj zážitok by bol ešte krajší! Samozrejme, mám aj obavy kvôli tým hrozným teroristickým útokom. Rodičia ma najprv ani nechceli pustiť. Dúfam len, že všetko dobre dopadne a ja budem mať krásne spomienky.

Po Mikuláši pôjdeme s triedou opäť za chorými detičkami do špeciálnej škôlky. Neviem či si pamätáte, ale presne pred rokom sme tým istým deťom Mikuláša už robili. Veľmi sa teším, lebo mi už prirástli k srdcu a som rada, že ich zas stretnem. Ten pocit, ked' vidíte, ako sa tým deťom od šťastia a radosti rozžiaria oči už len vd'aka vašej prítomnosti a láskavým úsmevom a darčekom, je nenahraditeľný. Podrobne som o tom napísala tento článok a určite nezabudnem napísať ani teraz. Keby ste len vedeli, aké sú tie deti úžasné a výnimočné.

A čo vy? Tešíte sa na zimný čas, alebo vás to veľmi nezaujíma?
Ak by vám to neprekážalo, chcela by som, aby ste my to vy, čo žijete v Prahe, napísali do komentára. Nie je to pre nejakú moju zvedavosť, ale fakt by ma zaujímalo, kto z vás tam býva a na ktorých môžem v tej Prahe naraziť. :D Síce pochybujem, že by sme sa navzájom spoznali, ale aj tak.

Ak nič neskúsiš, nič nezažiješ

17. november 2015 at 22:32 | Lany

Po niekoľkých tisícročiach som sa konečne dokopala k tomu, aby som napísala niečo z môjho života. Nejde ani tak o to, že by som nechcela, ale skôr o to, že každý deň je takmer rovnaký ako ten predchádzajúci, takže nemám veľmi o čom písať. V posledných dňoch kvôli škole nemám vôbec čas na žiadne svoje záľuby, čiže som rada, že som si konečne našla čas na napísanie tohto článku.
Chcem vám pod'akovať za vaše úžasné komentáre, ktoré mi vyčaria úsmev na tvári kedykoľvek si na ne spomeniem. Ste úžasní! Konečne si už nájdem čas na prečítanie všetkých vašich článkov.

Chcela by som sa však venovať piatku trinásteho. Nie, nechcem rozoberať smutnú udalosť, ktorá sa sa stala v Paríži, určite ste o tom už veľa počuli, a všetko, čo by som na túto tému povedala, by bolo len to, čo už predo mnou vyjadril niekto iný. Viem, je to smutné, že museli zomrieť úplne nevinní a bezbranní ľudia. Život však ide d'alej, na svete bežne umierajú milióny ľudí, či už malé deti na vyhladovanie, alebo svetom zabudnutí starci na ulici. Prečo sa toto všetko musí diať?

Hlúpa možnosť

4. august 2015 at 12:47 | Lany
Som. Tak. Nanič.
Mohla som si to priznať už dávnejšie, ale ja stále žijem v rozprávke. Hlavu mám v oblakoch. Áno, taká som naivná. Ako decko.
Nie, tentokrát nečakajte žiaden optimistickými hlúposťami prepchatý článok.

Chcem dovoliť mojej kamarátke zoznámiť ma aj s inými ľud'mi. Hned' prvá položka v mojom summer to do liste. Hned' prvá položka, ktorú nemôžem a nechcem splniť. Viete, neide o to, že by sa to nedalo. Ono sa to veľmi ľahko môže stať. Ale nestane sa. Nechcem, aby sa to stalo.
Moja najlepšia kamarátka ma pozýva von so svojou partiou. Vraj, akí sú tam všetci super, je s nimi psina a blablabla. Samé nezmysly. Akoby som ja úžasných ľudí nepoznala.
Vravela som jej tisíckrát, že neviem, či by som chcela tráviť čas s takými ľud'mi. Ľud'mi, ktorí fajčia, pijú, chodia po baroch a kluboch. Ale o to neide. Nerozumela by som si s nimi. Pochybujem, že máme niečo spoločné. Určite už všetci aj sexovali. Hej, skoro všetci už majú okolo 18tky, alebo aj viac. Ja, čo mám mladších súrodencov, zopár skvelých kamošiek a ešte som nedostala ani len svoju prvú pusu, medzi nich vôbec nezapadám.

Ale ona vraví, že práve takouto cestou si nájdem chalana. Akoby ma vôbec nepoznala. Ja snívam o chalanovi, s ktorým mi bude dobre, a ktorému bude dobre so mnou. A postupne sa dostaví zvyšok. Nechcem sa za jeden deň zoznámiť s chalanom, s ktorým sa budem ešte v ten deň bozkávať a potom si už nebudeme mať čo povedať. Takýmto spôsobom o prvú pusu nestojím. A ked'že viem, že ona sa už s niektorými chalanmi z partie riešila, ešte viac ma odradilo niekedy s nimi ísť von.


Zo začiatku ma pozývala na chatu. Mali tam ísť tri dievčatá a traja chalani. Nie som až taká hlúpa, aby som si myslela, že sa nič nestane. Samozrejme, stalo sa. Vedela som to, ale nechcela som si to pripustiť. O niekoľko dní, ked' sme spolu boli vonku mi to povedala. Žiaden sex, teda aspoň nie ona a nie ten prirodzený. Orálny. Bože, ked' som to počula, takmer sa mi tisli slzy do očí. Moja najlepšia kamarátka, s ktorou sa poznám už od škôlky len tak pre zábavu vyfajčila celkom cudziemu chalanovi. Teda, ona tomu hovorí "okolnosť". Nikdy by som to o nej nepovedala. Aj ked' som to v hĺbke duše cítila, snažila som sa to zatlačiť do úzadia a nepripúšťať si takú možnosť.
Sklamala ma.
To nemôžem poprieť.
Ale je to moja najlepšia kamarátka, aj ked' sa teraz zarad'ovala medzi osoby, ktorými som doteraz opovrhovala. Dievčatá, ktoré len tak vyfajčia cudzieho debila, ku ktorému nemajú žiaden vzťah a ktoré im nesiahajú ani po členky u mňa stále patrili na koniec rebríčka.

# Summer playlist

31. july 2015 at 14:27 | Lany
This summer's gonna hurt like a motherf****r.
A d'alej už všetci viete. :D
Dnes opäť pridávam článok s témou leta, tentokrát summer playlist, čiže zoznam mojich najobľúbenejších piesní na leto, ktoré rada počúvam. Niektoré určite poznáte a tie d'alšie sa vám možno zapáčia.



Ako prvú som si vybrala túto pesničku preto, lebo je mojou najobľúbenejšou a pomyslím si na ňu vždy, ked' sa povie slovo leto. Akoby niekto zhrnul všetky krásne vlastnosti leta a vytvoril z nich túto pesničku. Ked' ju počúvam, vybaví sa mi letné bláznenie sa s kamošmi na pláži. Predstavte si, že ju počúvate niekde pri bazéne s ľadovým drinkom v ruke. Absolútne dokonalé.

Táto pieseň vyjadruje to, čoho sa riadia mnohí mladí ľudia. Život treba prežiť naplno, kým sme mladí, aby sme mali potom v starobe na čo spomínať. Pesnička je tak nabitá energiou a radosťou zo života, že chytí každého. Pri jej počúvaní sa vám vybavia všetky tie dobrodružstvá, ktoré by ste v živote chceli zažiť, ale bežne na nich nemáte odvahu a na všetky tie nepreskúmané veci, ktoré na vás ešte čakajú.

Poznáte niektoré piesne, ktoré vás zo začiatku nezaujali, ale zapáčili sa vám až po niekoľkých počutiach? Lean On medzi tie piesne patrí. Je veľmi obľúbená, často ju vidím v summer playliste aj u iných blogerkách a veľmi často sa objavuje aj v rádiách, čo je podľa mňa super, pretože práve vd'aka rádiu sa mi tak zapáčila, že sa objavila aj v mojom summer playliste.

Objavila som ju len nedávno, ale veľmi som si ju obľúbila. Možno vám nepripadá ako letná pesnička, ale ked' ju počúvam, vybavia sa mi večerné potulky s kamarátkami po meste, ktoré hýri farbami a svetlami.

Tove Lo veľmi nepočúvam, ale túto jej pesničku fakt žeriem. Ale viac ako originál sa mi páči tento "hippie remix", ktorý je asi ešte obľúbenejší ako originál. Klip sa úplne hodí k pesničke, kde jedno dievča skrýva svoju bolesť a smútok žúrovaním, chľastaním, či fajčením a to je vlastne celý kolobeh jej života. Smutné na tom je, že takto rieši problém veľa ľudí. Aj keby ste to na začiatku veľmi nepovedali, Habits je dosť depresívna pieseň.

Túto pesničku rada počúvam, ked' sa veziem autom a pozerám von oknom na mihotajúcu sa krajinu. Pustite si ju, ked' sa vám nebude nič chcieť robiť, proste len ležať v záhrade a budete pri nej príjemne relaxovať. Túto pieseň som našla len náhodou, pri počúvaní jednej pesničky som zas našla túto a hned' sa mi zapáčila. ♥

A čo tak párty, párty, PÁRTY? Táto pesnička ma veľmi baví, aj ked' poriadne neviem prečo. Vie ma však skutočne rozpeckovať a potom už tancujem po byte ako magor. Viem si ju veľmi živo predstaviť na nejakej letnej penovej párty.

A AKÉ PIESNE OBSAHUJE VÁŠ SUMMER PLAYLIST?

Slnko, párty, klub, relax # SUMMER

28. june 2015 at 17:58 | Lany

Helou pípl!
Po 2165235 rokoch som sa tu konečne dostala! Ani neviete, ako veľmi mi chýbalo prispievanie na blog a písanie článkov! Absolútne som nemala čas na žiadne moje hobby, pretože som nemala zaokrúhlené známky a profesori nám na konci dali dosť zabrať! V piatok som sa však vrátila z celodenného školského výletu, včera som celá ubolená nemala náladu na nič a kedže v pondelok máme koniec roka (aspoň naša škola, väčšina totiž má až v utorok :P), prišiel teda čas na články o lete, prázdninách, vode, denníkov a cestovania.

Už sa neviem dočkať leta! Fakt! Zvyčajne sa na leto až tak veľmi neteším, ale teraz som sa rozhodla, že si leto budem užívať a vytvorila som si to do list kde je zoznam vecí, ktoré v lete chcem/ musím/ túžim zažiť.

♥ SUMMER to do list 2015:


1. ČAS NA KAMARÁTOV

Cez leto chcem tráviť čas vonku hlavne s ľud'mi, ktorých poznám už dlhší čas a s ktorými som sa už dlhý čas nevidela. Samozrejme, cez prázdniny nie je na škodu zoznamovať sa aj s inými ľud'mi, ale ja nie som veľmi ten typ, ktorý sa rád zoznamuje. Iste, je super nadviazať nové priateľstvá, ale mne úplne stačí, ak mám pri sebe svojich pár skvelých priateľov. To môže byť aj jeden z dôvodov, prečo ešte stále s niikým nechodím- mám problém s nadviazovaním nových známostí. Veľmi by som však chcela to zmeniť. A preto cez leto plánujem dovoliť svojim kamarátom aby ma zoznámili aj s inými ľud'mi. Človek nikdy nevie, možno medzi nimi nájdem aj niekoho, kto mi zmení život.

Všetko po ''starom''

11. may 2015 at 21:36 | Lany
V poslednej dobe sa mi stalo toľko zvláštnych a nových vecí a môj blog sa o tom musel dozvedieť. Iným slovom, konečne si môžem pridať d'alší článok do denníčka, pretože všetko sú to také tie navonok hlúpe dievčenské kecy, ktoré nikoho nezaujímajú a nemajú pointu a zároveň veci, s ktorými sa môžem zveriť len blogu.

Milý denníček, alebo ako ťa mám oslovovať,
V prvom rade začnem úplnou banalitou a to je, že som si konečne založila účet na WATTPADE. Vzhľadom k tomu, že som sa o ňom dozvedela len pred niekoľkými dňami Lany, a to si hovoríš milovníčka kníh? som stihla vytvoriť len dva diely, myslím, že ma to teda dostatočne ospravedlňuje, kedže som bola celá happy z toho, že existuje stránka, ktorá je celá založená na písaní vlastných príbehov. Verte či nie, pochádzam z 21. storočia, ale naozaj mi nenapadlo hľadať také stránky, kedže to bol vždy blog, kde som pridávala svoje amatérske diela. Ale ked' som sa zaregistrovala na wattpade, skrátka som mala pocit, že toto je miesto ako stvorené na moju tvorbu a tak už príbehy budem pridávať len tam. Ak by ste ma náhodou chceli začať followovať, môžte priamo TU. Áno, je smiešne, že ma zatiaľ sleduje len jeden človek, ale každý niekedy začínal, nie?
~Varovanie!- Teraz prichádzajú na rad moje citové výlevy.~

Mám chuť kopať, kričať, rozbíjať, mlátiť všade naokolo seba, vyvrieskať sa do vankúša a všetky tie veci, ktoré robia ľudia ked' ich niečo sužuje. Ak ste čítali knihu alebo ste videli film Na vine sú hviezdy, tak si určite pamätáte scénu, ked' Isaac po rozchode rozbíjal všetky Gusove veci. Presne tak sa teraz cítim. Nedávno som totiž prišla na to, že môj posledný článok videl človek, ktorého nielen že poznám osobne, ale ten človek so mnou žije pod jednou strechou. Potvora menom Sestra. Bytosť, ktorej by som svoj najúprimnejší a najtajnejší článok od srdca dala prečítať poslednej. Nie, prečítať by si ho mohla len cez moju mŕtvolu. Dokonca ani vtedy nie.

shopping lady.

28. february 2015 at 19:45 | Lany
Milý denníček,
Neviem, čo sa to so mnou robí. Naozaj. Pripadám si, akoby ma vymenili. Napríklad už len spôsob môjho písania na blogu. Väčšinou píšem články o svojich názoroch, viete, také, pri ktorých sa ''neuvoľním'' alebo ako to mám nazvať, lebo sú písané viac na základe tej oficiálnej báze (no uznajte, kto už len používa výraz oficiálna báza?). Ale akosi menej som prispievala do Denníka. Asi preto, že som nemala veľmi o čom písať, každý deň totiž chodím do školy a na krúžky, takže by som písala furt o tom istom. Ale pretože boli týždňové prázdniny, tak zrazu by sa tu aj niečo našlo. Alebo je to mojou nevysvetliteľnou záhadou písať články podľa momentálne nastaveného layoutu. Viem, znie to dosť divne, ale tak, toto je predsa môj denník a sem môžem písať všetko no nie?
Ale nemohla som si nevšimnúť, že sa akosi mením. Je to vekom? Doteraz som sa správala ako pohodová a priateľská baba namaľovaná maximálne tak špirálou a trochou mejkapu so zmyslom antinákupnej maniačky, ktorá v obchode nevydrží ani 2 hodiny, okrem kníhkupectva. Tam by som sa zahrabala a aj 4 hodiny čítala knihy. Jop, béjvavalo. Lenže v stredu, ked' som išla s kamoškou ''vymetať'' obchody, sama som chcela ísť do tých supr ňupr obchodov, kde predávajú oblečenie, šperky a ostatné ženské doplnky a vážne som rozmýšľala nad tým, že si ich aj kúpim. Teda, tá osoba, ktorá bola v mojom tele, rozprávala mojím hlasom a nazývala sa mojím menom. Ja? Tá, ktorá nemala trpezlivosť donekonečna obkukovať tie moderné handry, ktoré sa mi mimochodom teraz páčia a ktorá pri pomyslení na kúpu nejakého šperku usúdila, že jej ho nebude treba a zbytočne jej na neho bude padať prach. Toto bola iná osoba. Ale nemôžem sa sťažovať. Stále som sa totiž snažila nájsť nejaký dobrý dôvod, pre ktoré by som bola ochotná zabíjať svoj voľný čas tam. Nechápte ma zle. Odjakživa sa mi móda páčila, obliekam sa moderne, lenže nemala som na to trpezlivosť. Lenže v New Yorkeri mali dosť pozlacňované. Bundy, na ktoré sme natrafili ešte začiatkom zimy a stáli 79 € a ktoré sa nám vtedy páčili, teraz boli zlacnené na 20 €! Aj by sme si ich boli kúpili, lenže teraz už každé druhé dievča tú bundu má a už sa mi jednoducho nepáči. Lenže potom som objavila úžasný elegantný krátky čierny blejzer a stál iba 10 €! Vedela som, že ho musím mať. Dokonale sa mi hodil. A bol zlacnený z 30 €!!! Okamžite som utekala domov po peniaze (ja! kvôli oblečeniu!) a kúpila si ho. A hned' som aj rozmýšľala nad nejakým supr čupr náhrdelníkom. A vedela som aj, že mi na neho nebude v skrini padať prach.
Takže som napokon uznala, že dospievam a viac sa mením na ženu v tom pravom slova zmysle. Na to, že budem mať 16, už bolo načase.

Pod' na ples!

28. january 2015 at 17:44 | Lany
Ahoj, ahoj, som Lany a vítam vás na mojom blogu! Dúfam, že ste na mňa ešte nezabudli, pretože, ako ste si mohli všimnúť, od 16. januára som sem nič nepridala. Takže, ešte stále žijem, nikto sa ma nepokúsil obesiť o luster, a na metlobalovom zápase ma nezasiahla dorážačka. Ide o to, že som tak nejak nevedela, o čom by som mohla napísať, resp. nápadov by bolo dosť, ale mám to svoje čítaco-knížkové obdobie (stihli ste si to určite všimnúť z mojich geniálnych narážok na Harryho Pottera), takže k nejakým dych vyrážajúcim článkom som sa nedopracovala (zato mám kopec rozpísaných,hh).

Aký je môj momentálny duševný stav? Udalosti posledných dní boli táák komplikované, a musela som sa dosť rozhodovať. A kedže ja nie som človek rozhodný, vôbec nič nedopadlo tak, ako som si to vysnívala.
Naše gymnázium usporiada ples, a ked'že som prváčka, veľa som ich nezažila. Na túto udalosť som sa tešila už v prvý deň školy, ked' nám rozdávali lístočky s programomna tento školský rok. Povedala som si, ples, páni,to bude úžasné, mám dokonalé šaty, ktoré by som si mohla zobrať, už len zladiť doplnky.. Asi som sa ešte stále nepoučila, že všetko, na čo sa teším, sa stále pokazí. Ale nie, ja som bola taká očarená, že som nič iné nevnímala.
A tak prišiel január, a ples sa pomaly, ale isto blížil. Už všetci začali zháňať vstupenky, ale mne v tej chvíli došlo, že ani nemám partnera. Ten však, našťastie, nebol povinný, lenže ked' príde rad na slad'áky, kto ma požiada o tanec? Budem tam sedieť, ako také drevo, a sledovať, ako sa ostatné dievčatá túlia k svojim chlapcom?


Preto som odrazu nevedela, čo mám robiť. Spolužiačky, s ktorými som zo začiatku bola dohodnutá, si to rozmysleli, a kamarátka už mala partnera. Navyše, len málo chalanov z našej triedy išlo, takže ani len so spolužiakom som nemohla ísť. Potom ma však osvietilo. Zavolala som svojej najlepšej kamarátke, a spýtala som sa, či by nemohla ísť na náš ples. Na ich škole ples tiež majú, ale je omnoho drahší, ako náš. Bola som rada, ked' súhlasila, a celý týždeň sme plánovali čo a ako. Potom však nastali problémy.
 
 

Advertisement