articles

DREAMCATCHER | Lapač snov

12. july 2016 at 15:54 | Lany

Tento článok je trochu iný, aké zvyknem obyčajne písať, ale povedala som si, že na mojom blogu určite nesmie chýbať. Počuli ste už niekedy o lapačovi snov? Ak aj nie, tento predmet je vám určite povedomý a ja som sa rozhodla priblížiť vám o ňom niečo viac. Takýto lapač snov vlastním už niekoľko rokov a vlastne som o ňom toho ani poriadne nevedela a tak som si o ňom zistila niekoľko vecí a som rada, pretože je to naozaj zaujímavá a magická vec.
Pre pôvodných obyvateľov Ameriky - Indiánov - mal sen vždy veľký význam. Stalo sa pre nich tradíciou mať vo svojich príbytkoch zavesený lapač snov. Indiáni verili v to, že v noci k nám prúdia dobré aj zlé sny. V jeho prúdení voľne zavesený lapač chytá do svojej siete vznášajúci sa sen. Dobré sny skĺznu k spiacemu človeku, zatiaľ čo zlé sny zhynú s dotykom prvých lúčov slnka.
Vypletený rám, zhotovený tradične z dreva, je obtiahnutý kožou. Ak sa v rodine narodilo dievčatko, lapač bol zdobený pierkami zo sovy, ktorá predstavuje múdrosť, zatiaľ čo pri narodení chlapca používali orlie pierka ako znak sily.
Lapač snov ale tiež slúži ako amulet, ktorý chráni pred negatívnou energiou a môžeme ho nosiť pri sebe ako talizman pre šťastie.

10 dôvodov prečo začať s tancom

5. june 2016 at 23:22 | Lany
Tanec je komunikácia medzi telom a dušou. Vyjadruje to, na čo slová nestačia.

Aj napriek tomu, že sa tancu venujem už desať rokov, uvedomila som si, že som o ňom nenapísala ešte žiaden článok. Tanec je niečo, čo milujem a je mojou súčasťou a rozhodla som sa vám priblížiť, prečo sa oplatí tancovať.


1.) Nech už máš akékoľvek problémy a trápi ťa čokoľvek.. tancuj!
Niekto si možno pomyslí, že v stresových a náročných situáciách je tancovať nemožné. Ale práve tanec je niečo, pri čom sa dá dokonale zabudnúť na všetky trápenia a aspoň na chvíľu sa odpútať od reality. Ak budete hudbu vnímať celým srdcom a naplno sa oddáte rytmu, budete sa cítiť ľahkí ako pierko a aj vaša nálada bude hned' lepšia.

2.) Tanec ťa robí krásnou a sebavedomou.
Krása a sebavedomie. Tieto veci robia šťastnou nielen vás, ale robia vás atraktívnou a to si vaše okolie hned' všimne. Pri tanci sa do tela uvoľňujú endorfíny, čiže hormóny šťastia a vy sa zrazu cítite krásna, žiadaná a sexy. A krásna si hlavne vtedy, ak sa tak aj sama cítiš. :)

3.) Cvičíš a ani si to neuvedomuješ.
Nie nadarmo je tanec obľúbenou činnosťou pre tých, ktorí chcú schudnúť a zmeniť svoj životný štýl. Tanec je šport len z polovice, je to predovšetkým umenie a to si treba uvedomiť. Mňa osobne šport až tak nebaví a preto som rada, že mám veľmi pozitívny vzťah k tancu. Pri cvičení musíme využiť kopu námahy, a hoci to isté robíme aj pri tanci, niekedy si to vôbec neuvedomujeme. Stačí sa poddať hudbe a rytmu a niekedy nás to akoby vtiahne do iného sveta, až si ani neuvedomujeme, kde sa v skutočnosti nachádzame.

4.) Zlepšujú sa koordinácie pohybov.
Niekedy sa až čudujem, ako niekto môže mať problém zatancovať obyčajnú štvorylku a zapamätať si tých pár obyčajných krokov. Ked'že som zvyknutá na niekoľkominútové choreografie, mám aj lepšiu pamäť na kroky a pohyby. Ľudia mi zvyknú hovoriť, že mám pekné a ladné pohyby, ktoré vie získať každý, kto sa tancu naplno a pravidelne venuje.

5.) Podporuje správne držanie tela.
Aby dievča bolo krásne, musí mať hlavne správne držanie tela a boli by ste prekvapení, ako veľa ľudí má práve s týmto problém. Ked' som raz v detstve na určité obdobie prerušila tanec, začala som sa viac hrbiť a mala som s tým trochu problém, ale ked' som sa k tancovaniu opäť vrátila, tieto problémy zmizli a už niekedy už podľa chôdze, držania tela a ladného kroku viete zistiť, že ten človek sa venuje tancu.

Silnejšie ako jedlo

20. february 2016 at 14:34 | Lany
Zrkadlo má byť odrazom človeka. Sú však ľudia, ktorí v zrkadle nevidia seba, ale len svoju skreslenú predstavu o sebe samom.

Ked' som videla aktuálnu tému týždňa, netrvalo mi dlho, kým som si premyslela, o čom budem písať. Tento aktuálny problém ma trápi už dosť dlho, hoci sa netýka mňa, ale mnoho mladých dievčat, ktoré sú hlavne v mojom veku.
Raz sa v kolónke Blog týždňa objavil blog, ktorý ma donútil napísať tento článok. Vlastne, nebol to jediný blog s takýmto zameraním, ale tento bol poslednou kvapkou, ktorý ma donútil zamyslieť sa.


Určite ste už aj vy navštívili nejaké ana blogy, pretože sú čoraz viac rozšírenejšie. Pribúdajú jedálničky, motivačné citáty a fotky, ktoré sú na blogu všade, kde sa pozriete a ostatné blogerky to komentujú jedna radosť. Preto sa niekedy pozastavím, ked' je na štvorriadkovom jedálničku aj cez 20 komentárov a skoro všetky sú väčšinou o tom istom.
Poznáte to, jedálničky na každý jeden deň a k tomu obrázky, ktoré majú slúžiť ako motivácia, ale jediné, čo na obrázku vidím ja, je len kosť a koža. Ale predovšetkým nechápem, prečo má každý článok na takýchto blogoch názov Jedálniček, ked' ten ''jedálniček'' zvyčajne neobsahuje žiadne jedlo.

Následujúce jedálničky pochádzajú z jedného ana blogu. Meno blogerky som samozrejme neuviedla.

Posledný deň môjho života

7. january 2016 at 21:58 | Lany
Ak by bol dnes posledný deň môjho života, chcel by som robiť to, čo sa chystám urobiť dnes? A zakaždým, ked' by bola odpoved' Nie veľmi veľa dní za sebou, viem, že musím niečo zmeniť.
- Steve Jobs

Počuli ste už niekedy slová Ži svoj život, akoby bol každý deň tvojim posledným? To sa väčšinou týka práve nás, mladých. Užívať si každú jednú minútu každý jeden deň naplno, aby sme mohli v starobe na čo spomínať. Ale ak by skutočne nadišiel posledný deň nášho života, chceli by sme robiť to, čo sme sa chystali urobiť dnes? Myslím, že je to dobrá otázka na zamyslenie a väčšina z nás by na ňu pravdepodobne odpovedala záporne.

Častokrát som sa už zamýšľala nad smrťou. Nikdy nevieme, kedy nadíde naša posledná hodina. Dôležité je to, čomu veríme, len to môže ovplyvniť náš prístup k smrti. Ja verím na život po smrti. Určite si to nepredstavujem tak, že budeme všetci žiť na oblakoch s jednorožcami, ale proste verím na akúsi druhú kapitolu, ktorá príde po smrti, že smrť je len d'alšia zastávka v našom živote, akási prechodná stanica. Odmietam tvrdenie, že našou smrťou sa náš život končí, podľa mňa život len príde v inej forme.

Maličkosti, ktoré ma robia šťastnou

9. november 2015 at 0:02 | Lany


Tešme sa aj z tých najmenších maličkostí, pretože práve tie sú súčasťou naších najkrajšich spomienok.

Ked' som premýšľala nad touto témou a nad maličkosťami, ktoré ma robia šťastnou, v obývačke som práve začula smiech mojích bratov, ked' sa hrajú so psíkom, veselý hlas mojej mamky, ked' na Skype zbadala môjho maličkého bratranca a zistila, ako veľmi už narástol, objatie mojej najlepšej kamarátky, ked' sme sa dnes stretli a zistila som, že stačí malý okamih, ktorý dokáže človeku úplne zmeniť náladu.


Čo by to bol svet bez maličkostí? Možno si ani poriadne neuvedomujeme, čo dokáže spôsobiť jediný úprimný úsmev. Tie najkrajšie veci na svete sú zadarmo. A ani ten najhorší deň v živote nie je bez maličkostí, ktoré nám vyčaria úsmev na tvári. Predovšetkým však treba lásku aj rozdávať, nie len ju prijímať.

10 reasons why: Glasses

29. october 2015 at 17:59 | Lany


Ak nosíte, alebo ste už nejaký čas nosili okuliare, tak mi dáte za pravdu, že majú veľa kladných ale aj záporných vlastností. Všetci máme pravdaže najviac skúseností s tými zápornými, aj ked' niekedy je naozaj lepšie dať si radšej okuliare ako napríklad šošovky. Ked'že ja nosím okuliare nejakých 5 rokov, mám s nimi už nejaké skúsenosti a preto som sa rozhodla napísať článok a priblížiť vám niekoľko vecí o nich.

1. Predsudky. Asi každý má určité predsudky voči človeku, ktorý nosí okuliare, už len z princípu. A viete prečo? Ako máme možnosť vidieť v nespočetných filmoch, človek s okuliarmi je zvyčajne šprt, bifľoš alebo génius. A aj ked' je ten človek pekný, automaticky sa stáva šprtom. Poznám veľa ľudí s okuliarmi a asi iba štvrtina z nich je naozaj dobrá v učení. Ja sa tiež nerada učím a nie som žiadna šprtka, takže kde je potom chyba? V celkovom obraze, ktorý si ľudia vytvárajú. Ja mám napríklad pocit, že sa mi okuliare celkom hodia, ale to neznamená, že nie som pekná. Ste na omyle, ak si myslíte, že ľudia si šošovky kupujú z iných dôvodov ako z toho, že sa chcú predovšetkým páčiť okoliu alebo samému sebe. Iste, šošovky sú praktickejšie, ale nie vo všetkých prípadoch. Ked' ich na sebe máme dlhšie, začne nám šošovka v oku vadiť, čo by sa s okuliarmi nestalo. Musím sa priznať, že aj ja som si šošovky kúpila hlavne kvôli vzhľadu a slobode možností a nedávno sa mi stalo to, že som si šošovky, ktoré už boli staré, nevybrala, ked' mi v oku vadili a oči som potom mala hrozne podráždené. Takže nemajte predsudky voči ľud'om, ktorí nosia okuliare, oni si to nevybrali.

2. Nemôžete sa s nimi v lete opáliť. No a presne pre toto som zanevrela na letné opaľovanie. Ked' vidíte, ako vonku svieti slnko a vám by sa hodilo krásne opálenie, máte na výber len z týchto možností:
♠ budete kašľať na to a riskovať smiešne kruhy okolo očí
♠ necháte okuliare doma a vonku pôjdete slepí ako krtko pod zemou
♠ dáte si šošovky, ktoré síce nahradia okuliare, ale po niekoľkých hodinách vám začnú prekážať

3. Nikto naozaj nechápe, aké je to mať zlý zrak. Toto je určené všetkým tým idiotom, ktorí si nedajú pokoj s otázkami "koľko prstov ukazujeem?". Verte, že ked' sa postavím štyri metre od tabuľky s písmenami u očného, tak nevidím ani tú tabuľku, zato viem veľmi dobre rozoznať tri prsty, ktoré mi ukazujú rovno pred očami.

Dievčenské romány sú na jedno kopyto

29. september 2015 at 18:37 | Lany


DIEVČENSKÝ ROMÁN je svojím obsahom urečný najmä dievčatám. Hlavnou postavou je hrdinka, ktorá pri prekonávaní istých životných prekážok objavuje a nadobúda určité mravné hodnoty. Orientuje sa na citovú stránku života a konflikty sa sústreďujú na prostredie, v ktorom sa dievčatá najviac pohybujú.
Takúto definíciu vám google nájde, ak si necháte vyhľadať pojem ''dievčenský román''. Ako prvé mi pri tomto slove napadnú diela ako Anna zo Zeleného domu, Jane Eyrová, či Denník princeznej. Ako však už názov hovorí, dievčenské romány, aj ked' sú veľmi obľúbené, sú podľa mňa všetky rovnaké.


Aby ste ma však dopredu nezačali hejtovať, milujem čítanie. Naozaj áno a takisto som prečítala aj veľa dievčenských románov, aby som vedela posúdiť, že dievčenské romány v minulosti a dnes sa od základov líšia. Hlavne tie z minulosti mali podľa mňa niečo do seba, kto prečítal Janu Eyrovú alebo Annu zo Zeleného domu, dá mi za pravdu.

Je dobré žiť v anonymite?

20. september 2015 at 20:08 | Lany

Zdravím!
Prepáčte, že sem s novým článkom prichádzam tak neskoro, ale nemala som teraz na napísanie niečoho nového vôbec čas aj ked' som to veľmi chcela. Ako môžte vidieť, už niekoľko dní je témou týždňana blogu Anonymita, ktorú som zhodou náhod navrhla ja a som veľmi rada, že ju vybrali. Takže si nemôžem dovoliť nenapísať článok na môj vlastný návrh, že áno.

My všetci, čo máme blog (alebo aspoň veľká väčšina z nás) máme s anonymitou veľké skúsenosti. Už len preto, že blogujeme sa stávame niekým iným ako sme v reálnom svete, pretože blog je pre nás akýmsi útočiskom, kde si môžme vyliať srdce a napísať sem všetky naše myšlienky, ktoré by sme možno nikomu inému nepovedali. Preto je pre nás anonymita nenahraditeľnou súčasťou, bez ktorej by pre nás blogovanie bolo nemožné. Aj ja žijem v anonymite, aspoň tu na internete, pretože tu chcem mať svoje miesto bez toho, aby niekto vedel o mojej identite. V skutočnosti sa nevolám Lany, nie som ani na jednej fotke, ktorú som tu kedy pridala, ale každé jedno slovo, každý článok, každá moja myšlienka pochádza z môjho vnútra a myslím ju úprimne. V realite je to naopak. Každý vie ako vyzeráte a pozná vaše meno, ale nenájde sa nikto, kto by o vás vedel úplne, ale že úplne všetko, pretože ak by sa niekto taký našiel, nemalo by zmysel blogovať (aspoň nie s účelom zdôverovania sa).

Niekedy mám chuť všetkým vykričať do tváre, čo si myslím, alebo povedať úprimne, čo k danému človekovi naozaj cítim, ale nie som taká silná, aby som to dokázala. Bojím sa. Preto je pre mňa ľahšie dať si akúsi masku a strhnúť ju, až ked' sa vyznávam na blogu. A podľa mňa to tak prežíva väčšina z nás. Každý žije v anonymite z nejakého dôvodu. Ale väčšinou je to strach z neznámeho.

Dôvody prečo milovať jeseň

7. september 2015 at 21:12 | Lany


Ahojky,
ako Vám dopadli prvé dni v škole? Viem, že po prázdninách sa veľmi ťažko prispôsobuje, najmä pre tých, ktorí nastupujú na novú školu. Pred rokom som aj ja bola celá vyklepaná z nového života na strednej. :D Ja osobne sa už veľmi teším na jeseň, nedávno som zistila, že patrí medzi moje najobľúbenejšie ročné obdobia. Priznám sa, že už teraz sa nemôžem dočkať Vianoc, najradšej by som si ozdobovala izbu vianočnými svetielkami, dekoráciami a ozdobami a počúvala vianočné koledy. Ale ked'že sú ešte Vianoce d'aleko, však Lany, idem sa radšej venovať dôvodom, prečo milovať jeseň.
Ale musím povedať, že som sa celkom tešila na školu, zrejme som jediná. :D

Asi si založím sklad na vlastné spomienky

29. august 2015 at 19:19 | Lany

V poslednej dobe je všetko inak. Ľudia, o ktorých som si myslela, že ich poznám, sa zmenili, začali nosiť masku, aby zakryli to, čo je na povrchu. Skryli všetko, čo som na nich mala rada a čo ich robili mojími priateľmi. Zmenil sa aj môj postoj voči nim. A potom som vraj ja tá zlá.

Nemám veľmi rada zmeny. Tie dobré, ani tie zlé. Nemám rada stereotyp, len sa ťažko vyrovnávam s niečím novým. Aj ked' po čase, ked' si zvyknem, mi tie zmeny pripadajú úplne prirodzené, je mi ťažko, ked' si uvedomím, že to, čo sa po celý čas opakovalo a čo sa nikdy nemenilo, sa zrazu od základov zmení. A po čase prídem na to, že keby nebolo tých zmien, bola by som stratená.
Už nechodím vonku s partiou, ale ked' som ešte chodila, necítila som sa medzi nimi dobre. Bolo to pred troma rokmi a mňa to s nimi proste nebavilo, chodila som tam len kvôli svojej najlepšej kamoške, a po čase som s tým prestala. Potom od nich odišla aj kamoška, konečne zistila, že sa všetci správajú ako deti. Momentálne chodí vonku zo zopár dobrými kamošmi, ktorí majú okolo 18-20 rokov, pričom ona má 16. Raz prišla za mnou aj s dvoma chalanmi. Bola som prekvapená, lebo som to vôbec nečakala, ale na moje počudovanie som sa s nimi bavila úplne prirodzene a zistila som, že sú úplne pohodoví a vtipní.

Moja kamarátka sa len pred nedávnom dala dokopy z jedným z nich. Ona si spomedzi nás dvoch našla ako prvá chalana. Aj ked' som bola prekvapená, už dlhšie som tušila, že nebudú len priateľmi. Som rada, že si začala s ním, lebo aj ked' ho nepoznám dlho, je to zlatý chalan so zmyslom pre humor a nádherným úsmevom. Veľmi im to prajem. Ale tu už začali tie zmeny. Ani nie o týždeň sa mi kamoška zverila, že už spolu spali. Bola som naivná, ked' som si myslela, že si svoje panenstvo uchráni aspoň do 18tky. Ha-ha. Ale to teraz nemám chuť rozoberať. Všetky tie zmeny sa mi zdajú obrovské.

A potom sú tu, samozrejme, prirodzené zmeny. Ani sa mi nechce veriť, že už nastupujem do druhého ročníka na strednej. Nikdy mi čas neubiehal rýchlejšie. Ani sa nenazdám a už budem dospelá, budem si musieť zháňať výšku, pričom ešte vôbec neviem, kam mám ísť a .. Dospejem. Budem sa na svet pozerať inými očami
Niekedy mám chuť zopakovať si všetky tei chvíle, či už šťastné, alebo smutné. Bojím sa, že časom si už niektoré krásne momenty nebudem pamätať, bojím sa, že moje spomienky časom vyblednú a ja chcem, aby ostali živé, akoby som ich prežila len nedávno. Chcem mať svoj vlastný spomienkový sklad, milión políc a v nich milión spomienok. Živé, stále čerstvo uložené v mojej mysli. Ani o jednu jedinú spomienku nechcem prísť. A bojím sa, že všetky tie zmeny, ktoré sú súčasťou nášho života, ovplyvnia aj náš pohľad na život. A s ním aj naše spomienky.
 
 

Advertisement


© 2013 - 2017 M Y - S W E E T - W I N T E R. B L O G . C Z | home | archive | blog.cz