Dá sa bez stopy zmiznúť?

13. august 2017 at 23:44 | Lany |  articles
Bolo by možné zmiznúť? Úplne bez stopy, akoby ste ani nikdy neexistovali. Zničiť po sebe všetko, až by nebolo ani jedinej veci, ktorá by mohla dokazovať vašu existenciu.


Popravde, nikdy som sa nad tým veľmi nezamýšľala, takúto myšlienku mi vnukla jedna vec, ktorú som kdesi postrehla a začala som nad tým reálnejšie rozmýšľať. Nie v zmysle, žeby som do toho bola sama zainteresovaná, no vo všeobecnosti.
Poviete si, nie je to možné. Jediné, čo nikto nikomu nevezme, sú spomienky, to je jediný skutočný dôkaz.. No je to iba vo vašej hlave. Spomienky časom blednú, nastupujú pochybnosti. Nevymyslel som si niektoré maličkosti? Neprikrášlil som detaily? Ako sa to vlastne v skutočnosti stalo? Najhoršie na uchovávaní spomienok je to, že nie vo všetkých prípadoch dopredu viete, že si po čase budete chcieť navždy zapamätať každú jednu vec, ktorá sa s daným človekom udiala. Ak časom pre vás začnú byť dôležité, už si nemusíte spomenúť ani na polovicu vecí, ktorá sa vtedy reálne stala.
Áno. Presne toto je ten chyták.

Poviete si, že je to úplne nemožné. Teoreticky, vždy sa nájde aspoň nejaký dôkaz, nemôžete sa zbaviť všetkého. No predstavte si všetky tie veci, ktoré vlastníte, a ktoré vás robia vami. Šaty, topánky, fotky, na ktorých ste, všetky vaše veci a váš majetok .. a vy. Všetko toto je zrazu preč. Vy ste preč. Neexistuje stopa, ktorá by viedla až k vám. V očiach ostatných ste už mŕtvi. Pretože ľudia potrebujú dôkazy a uistenia, musia vidieť, že všetko je tak, ako má byť, málokedy im nestačí len veriť.
Nenašlo by sa po vás vôbec nič. Tak ľahko zrazu človek prestane existovať..
A možno stále tajne sledujete tie zaneprázdnené životy, pozorujete ich za oknom v bezpečí tieňov, pretože takto to vyhovuje. Zvláštne.. Ako ťažko sa odrazu hľadá niečo, čo sa len nevinne prehupne zo svetla do tmy. Najprv by sme si totiž museli privyknúť na šero, aby sme mohli rozoznať čo i len slabučký náznak nádeje.

Tento článok možno dáva zmysel, možno nie. Neviem to rozoznať, sú v tom až príliš zamotané moje vlastné myšlienky. Čo z toho vlastne môže fungovať bez subjektivity? Nešlo mi o to, aby sa celý tento článok javil príliš depresívne (a snáď to tak ani nie je). Malo to byť len krátke zamyslenie nad tým, že ak by človek skutočne chcel, mohol by svojvoľne prestať existovať. Na tom je depresívne buď všetko.. alebo vlastne vôbec nič. Pretože v skutočnosti ani nerozoznávame, čoho všetkého sme schopní, ak by sme boli skutočne chceli.
 


Comments

1 forever.teenager.xx forever.teenager.xx | Email | Web | 14. august 2017 at 16:02 | React

- děkuji moc, že jsi mě ještě nezavrhla :D dlouho jsem neměla potřebu něco poslat do světa a tím muj blog o dost poumřel. no snad se mi podaří dostat to nějak zpět, teda pokud mě neopustí potřeba psát. co jsem si všimla, tak většina blogů, co jsem četla, jsou mimo provoz :(
- já to vidím možná malinko jinak. všechny věci, co nás dělají námi zůstanou na svém místě, jen my tím, že ztratíme svoji existenci, zmizíme.
- nebo možná nezmizíme, jen se přesuneme někam jinak. jenže to nezjistíme, dokud nebudeme mít možnost si to zkusit, ale to už je zřejmě nenávratné.

2 doms. doms. | Web | 18. august 2017 at 16:56 | React

Raz som čítala jeden anglický citát, neviem už celkom presne, ako znel, ale hovoril niečo ako: Nostalgia je tá pri**baná vec, ktorá nás núti smútiť za niečím, čo bolo zlé/nenávideli sme to... Niečo v tom zmysle. Na jednej strane mám rada spomienky ako také, ale až vtedy som si uvedomila, že predsa len sú aj tie zlé momenty prikrášlené.

Človek ako taký zmiznúť môže. Povedzme. veď nás je na tejto zemi 7 miliárd, jeden sa stratí celkom ľahko. ale aj tak pevne verím, že nech by sa rozhodol zmiznúť ktokoľvek, stále by sa našli ľudia, ktorí by naňho spomínali. a vpodstate v dobrom, minimálne kvôli tej nostalgii. vpodstate človek takto zmizne vioackrát za život, keď "zmení" svoj charakter, lebo ľudia sa podľa mňa menia (alebo je to len môj pocit, whatever). Každopádne aj nejaké to moje "staré ja" možno žije ešte v niekom, koho som vtedy poznala, aj keď som sa už zmenila. čiže pre toho človeka som akoby zmizla, "už to nie som ja" A ak by sme zmizli nadobro, snáď by sme predsa len ešte v niekom žili <3
Ach jaj dala si mi do hlavy teraz veľa myšlienok, ale to nič. idem sa okúpať a aspoň sa nebudem nudiť :D

3 KAY KAY | Web | 18. august 2017 at 20:00 | React

Zamýšľam sa nad tým často, až tak, že som raz bez stopy naozaj zmizla, pretože som si potrebovala prečistiť hlavu. No samozrejme moji blízki ma zháňali, tak som sa vrátila.

4 Heaven Heaven | Web | 18. august 2017 at 20:23 | React

Někdy si říkám, že bych to fakt brala... Všechno a všechny vymazat, začít znova a všechno dělat líp... A pak si řeknu: no ani náhodou! :D

5 Magicmax Magicmax | Web | 18. august 2017 at 20:25 | React

Dobře! :) Dobře iá přísahám že budu sledovat oblohu. :) Občas a potom o něco míň ale budu! ;) Myslím. Nevím. O čem jsem psal...

6 Love G ♥ Love G ♥ | Web | 18. august 2017 at 22:57 | React

Úplně zmizet ze světa.. V mém případě bych musela zkamuflovat svoji smrt :-D .

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement