We are all broken, that's how the light gets in

16. april 2017 at 14:03 | Lany |  myself
.And so being young
.and dipped in folly,
.I fell in love
.with melancholy.

.- Edagar Allan Poe

sedíme v tichu popretkávanom našimi myšlienkami. spomienkami. hľadíme na mesto pod nami, na mihotavé svetlá, ktoré sú viditeľné len v tejto tme. keď zanikne tma, zhasnú aj svetlá. v tejto nekonečnej chvíli, keď sedíme na studenom chodníku opretí o zábradlie a snažíme sa znova vidieť cez hrubnúci závoj minulosti, uvedomíme si, akí sme vzdialení. od ľudí tam dole pri svetlách. od ľudí vo veľkých domoch za nami. sme len dve tmavé bodky potichu sledujúce svetlá mesta v diaľke. toto nás spojuje. sme mladí, opierame sa jeden o druhého a z očí nám stekajú slzy kvôli veciam, ktorým ani len nerozumieme. odhaľujeme si najdôvernejšie tajomstvá, ktoré majú pre nás najväčšiu hodnotu, no v hĺbke duše sa bojíme, že v skutočnosti žiaden zmysel nemajú. okolitý svet neexistuje. sme len my v našej vlastnej bubline tínedžerských melanchólií a svet v diaľke pod nami.


stalo sa veľa vecí. niektoré sú už dávno zapadnuté prachom, iné naopak nechcú ostať zabudnuté. dni sú ako každé iné. niektoré úplne obyčajné, iné menej, no všetky plné stereotypu. v noci je to však inak. odrazu si všimneme veci, ktoré sú každý deň nevideteľné. aké zvláštne, že keď sami odrazu prestaneme vnímať bežné veci, tak si zrazu všimneme tie, ktoré sú našim očiam každý deň neviditeľné. odrazu sa neponáhľame. prechádzame sa po tme bez toho, aby sme potrebovali svetlo. pretože keď si oči privyknú na tmu, je už pre ne ťažké vrátiť sa naspäť do svetla. tmavá opustená lavička zahalená tieňmi stromov sa stáva naším verným priateľom. tu máme pocit, že môžeme byť konečne sami sebou. že môžeme konečne dovoliť slzám vyjsť na povrch. nikto nás nemôže zbadať, nikto okrem nás ich nemôže zastaviť. toto miesto je ako stvorené pre všetky myšlienky, ktoré sa nám preháňajú v hlave. ach, to krásne neviditeľné miesto. aké je odrazu ľahké zmiznúť..

kedysi... kedysi sme boli deti, pamätáš?
kedysi...
 


Comments

1 Butty♥ Butty♥ | Web | 20. april 2017 at 11:06 | React

jááj, tak to mě vzalo u ♥ :-)
Ten slovo splet a ta Slovenstina to nemá chybu. Krásné zamyšlení. Také si nad tímto občas přemýšlím je mi 24 ale občas bych si přála se vrátit do školní družiny či přímo do školky a jít si po O lehnout. :-)

2 xxx xxx | Web | 21. april 2017 at 18:43 | React

Skutočne sa mi páči štýl tvojho písania ^^ i ked to mozno nesuvisi nejako s témou článku.

3 Sandra Sandra | Web | 22. april 2017 at 13:25 | React

nádherná myšlienka textu♥
veľmi sa mi páči tvoj štýl písania:)

4 KatkaInk KatkaInk | Web | 23. april 2017 at 21:20 | React

Krásne napísané :)

5 nika nika | Web | 28. april 2017 at 15:52 | React

Nádhera! Jdu ti nejspíš pročíst celý blog, protože tak krásně píšeš, úplně me to vzalo. Vážně. Tyhle myšlenky moc ráda čtu a ve tvém podání o to víc!

6 Winny Winny | Web | 29. april 2017 at 21:32 | React

Niekedy, niekedy to bolo jednoduchšie. A vtedy, vtedy keď na nás život hodil ťažké veci, keď me zrazu ostali stáť v tom dave sami... vtedy sa nachádzame sedieť hore, na kopcoch nad svetlami mesta. Na kopcach,vyštveraný na vysokých stožiaroch.. spomínajúc na momenty, ktoré sme prežili v uliciach za našimi chrbtami. Spomínajúc na ľudí, ktorý zmizzli rovnako ako tie svetlá miznú spolu s ránami. Pomaly splývajú a strácajú sa. Niekedy, v tých ťažkých momentoch.. vtedy sú tie pekné spomienky ťažkým bremenom. Na kopcoch nad mestom...

7 violetnikol violetnikol | Web | 1. may 2017 at 18:28 | React

Hrozně hezky používáš slova k vytvoření toho dojmu, úplně jsem si to při čtení představovala, ty pocity.
A máš i moc hezký a jemný design ♥

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement

© 2013 - 2017 M Y - S W E E T - W I N T E R. B L O G . C Z | home | archive | blog.cz