Phylosophical tag II.

2. february 2017 at 0:27 | Lany |  tags


,,A niekedy, skutočne zriedka, sú ľudia šťastní len tak. Možno ich zaujal detský smiech, ktorý doteraz nevnímali. Možno sa započúvali do melódie svrčkov vyhrávajúcich v tráve. Možno sa len konečne zastavili a začali vnímať všetok ten pulzujúci život okolo seba. A možno na to nemajú žiaden viditeľný dôvod. Jednoducho sú šťastní."


1. Čo je pre teba horšie, pozerať sa niekomu do očí, ked' niekomu vravíš, ako sa cítiš alebo sa pozerať niekomu do očí, ked' niekto hovorí tebe, ako sa cíti on?
Určite tá prvá možnosť. Závisí to aj od vážnosti rozhovoru, ale väčšinou, ked' hovorím, ako sa cítim, mám možno obav z toho, ako bude ten človek reagovať, a ked' sa pozeráme niekde inde, väčšinou len chceme zachytiť myšlienku a správne ju vyjadriť. Je ťažké pozerať do očí niekomu, keď mu odkrývame svoju dušu. Keď však niekto odhalí svoje vnútro nám a my mu v tej chvíli hľadíme do očí, vnímame ich ako okná do duše, ktoré sa pred nami pomaly otvárajú.

2. Spomeň si, kedy si bol naposledy naozaj nahnevaný. Prečo to tak bolo? Cítiš to rovnako?
Väčšinou sa nahnevám kvôli úplným banalitám, a takýto stav u mňa netrvá veľmi dlho. Čoskoro však vychladnem a potom ľutujem, že som sa takto vytočila. Nepamätám si presne, kedy naposledy som bola tak skutočne nahnevaná, ale už to zrejme rovnako necítim.

3. Si v lietadle z Honolulu do Chicaga, ked' v zadnej časti lietadla vznikne oheň. Máš dostatok času na jeden telefonát. Komu by si zavolala a čo by si povedala?
Pravdepodobne by som tak spanikárila, žeby som nakoniec nezavolala nikomu. Len jeden telefonát? Nad tým by som musela veľmi veľa filozofovať, v takejto situácií by som zavolala najmenej desiatim ľud'om. Ale... zavolala by som asi svojim rodičom. Povedala by som im, ako veľmi ich ľúbim a d'akujem im za to, ako ma vychovali, pretože hlavne vd'aka nim je zo mňa človek, ktorým som dnes.

4. Si v lekárskej kancelárií a doktor ťa práve informoval, že ti ostáva približne jeden mesiac života. Povedala by si niekomu, že zomieraš? Ako by si využila svoje zvyšné dni? Mala by si strach?
Ak by mi niekto povedal, že zomriem, viem, žeby som to chcela spraviť tak, aby nikto o ničom nevedel. Trávila by som všetok svoj čas so svojimi najbližšími, s ľud'mi, ktorých ľúbim a pripomínala by som im, ako veľa pre mňa znamenajú. Pozerala by som spomienkové videá zo svojho života a smiala sa na starých fotkách zaprášených prachom. Až keby nadišiel úplný koniec, oznámila by som im, že zomieram a hoci by som ich týmto zasiahla, bolo by to tak najlepšie. Ak niekto dopredu vie, že zomriete, ste pre neho mŕtvy už vo chvíli, ked' mu to oznámite. Jeho duša umrie spolu s vami. Možno väčšia rana príde vtedy, ked' príde nečakane, no v opačnom prípade je to ako pri topení sa. Nejaká neviditeľná sila zrazu spôsobí, že sa ponoríte do ľadovej vody, ktorá vám zaplavuje pľúca. Neviete sa nadýchnuť, cítite prudkú bodavú bolesť, ktorá ovládne celé telo i myseľ a nedokážete jej uniknúť ani sa pred ňou schovať. Viete, že príde koniec a už len čakáte, kedy sa to stane, pretože nič viac v tej chvíli nemôžete spraviť.

5. Môžeš mať jedno z následujúcich vecí: láska a dôvera. Čo by si si vybrala a prečo?
Čo je láska bez dôvery? A čo dôvera bez lásky? Mám pocit, že ani jedno nemôže existovať bez toho druhého.

6. Bola by si radšej, ak by ťa zranil ten, komu najviac veríš alebo koho najviac miluješ?
Nad touto otázkou rozmýšľam dosť dlho. Ak by človek, ktorého najviac milujem ja, miloval tiež mňa, asi by ma najviac vedel zraniť on. Ale ak by som toho človeka milovala len ja, nebolo by to zaslúžené. Človek, ktorému najviac dôverujeme, si našu dôveru musel niečím naozaj zaslúžiť, takže ak by nás zranil, bolo by to ako nôž do chrbta, zatiaľ čo pri láske je to nôž do srdca. A ak je zasiahnuté srdce, ste na mieste mŕtvy. Ibaže nie je ľahké nájsť niekoho, komu by sme ešte mohli takto d'alej veriť, zatiaľ čo milovať môžeme opäť niekoho iného, aj napriek jazve, ktorá nám vnútri už navždy ostane. Nepoznám odpoved' na túto otázku, ktorou by som si bola stopercentne istá.

7. Tvoj najlepší priateľ sa prizná, že k tebe cíti niečo viac ako len priateľstvo. Čo by si povedala?
V prvom rade by som bola zaskočená, pretože by som to určite vôbec nečakala. Potrebovala by som veľa času na rozmýšľanie a niekoľko dní by som sa mu určite vyhýbala, pretože by som sa bála, že ho svojou odpoveďou zraním a naše kamarátstvo už nikdy nebude také ako predtým. Možno by som povedala, že chcem, aby ma aj naďalej bral ako človeka, ktorý ho bude mať stále rád, no iba ako kamaráta.

8. Si typ priateľa, s ktorým by si sa ty sám chcel priateliť?
Áno, asi áno. Veľmi dobre by som si rozumela sama so sebou, aj ked' niekedy by som pri sebe nevedela vydržať v jednej miestnosti dlhšie ako päť minút.

9. Čo by mohlo byť pre teba najťažšou vecou ktorej by si sa vzdala? Prečo by bolo ťažké stratiť ju?
Fúha. Dobre, beriem to tak, že otázka sa týka nejakej nemateriálnej veci. Najťažou vecou, ktorej by som sa musela vzdať, by pre mňa bola asi detskosť. Tá vlastnosť, ktorú majú deti a kým rastú, tá vlastnosť sa pomaly vytráca, až úplne zmizne. Nie vždy, niektorí ľudia si ju možno uchovajú navždy, lenže človek sa počas života mení a prídu okolnosti, kvôli ktorým tá vlastnosť môže zmiznúť. Deti sa na svet pozerajú inými očami. Vidia to, čo dospelí nezbadajú, vidia svet taký, akým naozaj je, zatiaľ čo ľudia ho vo svojom bežnom uponáhľanom živote nedokážu naplno oceniť a sledovať. Nechcem mať raz pocit, že to dieťa, ktoré bolo stále mojou súčasťou, je zrazu navždy preč.

10. Nepočítajúc romantickú lásku, kedy si naposledy povedal niekomu, že ho ľúbiš? Kto to bol?
No, tak tu lásku z romantického hľadiska by som ani nepočítala. :D Naposledy nedávno, asi svojim kamarátkam.

11. Ak by si si mohol vybrať jeden moment a jeden čas v minulom mesiaci, čo by si zmenil a prečo?
V minulom mesiaci? Hm.. Neviem presne povedať, ktorý moment presne, ale najradšej by som niekedy zmenila všetky tie veci, ktoré vyslovím v tej nesprávnej chvíli a vôbec ich tak nemyslím.

12. Držíš ruku svojej starej mamy a ruku novorodeného dieťaťa, ktorí visia na kraji útesu. Musíš pustiť jedného aby si mohol zachrániť druhého. Koho by si nechal zomrieť a kvôli akému dôvodu?
Nieee. :( Na toto nechcem odpovedať. Chcem tým povedať, toto by sa určite nemohlo stať, ale aj tak je ťažké uvažovať nad tým. Je jasné, že ak by to bol hocijaký iný starý človek a hocijaké iné malé dieťa, každý by pustil ruku starca. Ale ak je to vaša stará mama.. A čo ak z dieťaťa vyrastie sériový vrah a spôsobí smrť nevinných ľudí? Ale každé dieťa má právo na život, aj keď je ešte malé a nevinné, aby si to samo obhájilo. A starý človek má za sebou veľa rokov skúseností a spomienok.. Je jedno, čiu ruku by som v takej chvíli pustila, hneď po tom by som totiž skončila na psychiatrii.

13. Si ,,old fashioned''?
Páči sa mi retro štýl obliekania a aj mi to celkom pristane, ale, žiaľ, takéto veci veľmi nenosím.

14. Čo by si si vybrala, pravú lásku s garanciou zlomeného srdca alebo to, žeby si žiadnu lásku nikdy nezažila? Prečo?
Jednoznačne lásku s garanciou zlomeného srdca. Hoc aj za cenu toho, žeby ma to totálne zničilo. Dá sa vôbec žiť bez lásky? Dá sa prechádzať uprostred rozkvitnutej lúky a nepočuť vtáčí spev či necítiť omamnú vôňu kvetov? Dá sa žiť v tme, keď všade navôkol preniká hrejivé svetlo? Čo by to bol za život, ak by sme ani necítili, že naozaj žijeme? Láska je niečo, čo prebúdza k životu. Radšej žiť a až potom vnútorne umrieť ako byť mŕtvy počas celého svojho života a necítiť každou jednou bunkou svojho tela aké to je, byť živý.

15. Ak by si mohla robiť hocičo alebo hocičo si želať, čo by to bolo?
Chcela by som robiť hocičo, vďaka čomu by som mala nádherné a nezabudnuteľné spomienky, o ktoré by som nechcela za žiadnu cenu prísť.
 


Comments

1 Džejní Džejní | Web | 3. february 2017 at 21:23 | React

toto vyzera na velmi zaujimavy tag. dufam, ze ti nebude vadit, ak ho vyplnim na svojom blogu. samozrejme s uvedenim teba ako zdroja :)

2 jay jay | Web | 4. february 2017 at 19:42 | React

tento tag som už videla na mnohých blogoch, resp. tumblroch a vždy som sa nad ním zamýšľala, no aj tak som nevedela prísť na jednoznačné odpovede na niektoré otázky, dalo by sa na ne rozpisovať veeľmi dlho. s veľa odpoveďami som sa stotožňovala, až kým som neprišla k predposlednej, tá ma totálne zabila. naozaj. nahrnuli sa mi slzyy do očí, prisahám. je to vec, ktorú som presne tak povedala už veľakrát, pričom sama si nie som istá, či som niečo také zažila.. aj keď teraz ten pocit mŕtva v sebe mám pomerne často, len neviem, nakoľko tá láska bola skutočná a nakoľko to bolo..proste reálne. (sakra som strašne zmätená sama zo seba, prepáč, že sa tu vylievam)

3 domslife domslife | Web | 9. february 2017 at 18:56 | React

S väčšinou odpovedí by som asi sáhlasila, nad každou som sa zamyslela a pre niektorých fakt neviem. Už pri tej 12. a 14. som skoro začala plakať (čo ale dnes už nebolo prvýkrát, tak neviem čím to bude). Po prvé, neviem si predstaviť, že by som pustila moju starú mamu. Fakt nikdy. Jediné, čo mi prišlo na um, by bolo, že ich zostanem držať a pustím sa z útesu s nimi, ale tak by som nedarovala život nikomua vzala si ho aj sebe a to je už dosť divné, ale ja fakt neviem. A s tou láskou úplne súhlasím, ako si to napísala. Ak aj prežiješ nejakú lásku, aj so zlomených srdcom, ale aspoň tu niečo bolo, na čo môžeš spomínať a napriek takému trpkému pocitu ťa to vždy zahreje trochu pri srdci (z vlastnej skúsenosti, aj keď dobre, za pravú lásku sa to považovať nedá). Niečo podobné si však myslím bolo aj vo filme Me before you. ak by som nepoznala, možno by mala celý čas taký celkom spokojný život, ale predsa len by tam nebola tá pravá láska jednoducho a povedala by som, že aj tak to stálo za to. A viem, že som ti tu na to chcela napísať aj jednu myšlienku Teda z HIMYM, ale akosi som ju už zabudla medzitým. No jeho život s jeho pravou láskou (Lebenslangerschicksaalschatz :D) je tiež toho príkladom.
Zároveň prepáč, že ti ho tu spomínam, neviem či pozeráš HIMYM :)

4 Sandra Sandra | Web | 11. february 2017 at 18:26 | React

s tvojou odpoveďou na otázku č. 2 sme na tom presne rovnako:) ja sa nedokážem dlho hnevať, potom ma začnú napádať výčitky svedomia, že to možno nie je zrovna riešenie byť nahnevaná.
4-ku si vystihla. podľa mňa, ak by si to povedala ľuďom hneď na začiatku, začali by ťa ľutovať a venovali by ti smutné úsmevy a pod. a potom všetok ten čas, príjemný čas, čo si chcela prežiť s nimi, by ti ušiel len pomedzi prsty, pretože každý by sa zaoberal len tým, ľútosťou.
s 8-kou sa znova zhodneme!:D I wish I had a friend like me!:D
poslednú odpoveď si opäť vystihla. akoby som na toto všetko odpovedala ja:D teda, väčšinou:D

5 Siginitou Siginitou | Web | 17. february 2017 at 12:02 | React

Nad spoustou sem se zamyslela.
V hodně věcech tady napsaný sem se snad našla.
Je to krásný tag.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement

© 2013 - 2017 M Y - S W E E T - W I N T E R. B L O G . C Z | home | archive | blog.cz