Posledný deň môjho života

7. january 2016 at 21:58 | Lany |  articles
Ak by bol dnes posledný deň môjho života, chcel by som robiť to, čo sa chystám urobiť dnes? A zakaždým, ked' by bola odpoved' Nie veľmi veľa dní za sebou, viem, že musím niečo zmeniť.
- Steve Jobs

Počuli ste už niekedy slová Ži svoj život, akoby bol každý deň tvojim posledným? To sa väčšinou týka práve nás, mladých. Užívať si každú jednú minútu každý jeden deň naplno, aby sme mohli v starobe na čo spomínať. Ale ak by skutočne nadišiel posledný deň nášho života, chceli by sme robiť to, čo sme sa chystali urobiť dnes? Myslím, že je to dobrá otázka na zamyslenie a väčšina z nás by na ňu pravdepodobne odpovedala záporne.

Častokrát som sa už zamýšľala nad smrťou. Nikdy nevieme, kedy nadíde naša posledná hodina. Dôležité je to, čomu veríme, len to môže ovplyvniť náš prístup k smrti. Ja verím na život po smrti. Určite si to nepredstavujem tak, že budeme všetci žiť na oblakoch s jednorožcami, ale proste verím na akúsi druhú kapitolu, ktorá príde po smrti, že smrť je len d'alšia zastávka v našom živote, akási prechodná stanica. Odmietam tvrdenie, že našou smrťou sa náš život končí, podľa mňa život len príde v inej forme.


Koniec filozofovania, idem si vysnívať posledný deň môjho života. So, práve som sa odniekadiaľ dozvedela, že mi na tejto Zemi ostáva už iba 24 hodín života. V reálnej situácii by som asi takú hodinu a pol preplakala, pretože ako inak by človek reagoval, keby sa dozvedel niečo také? Ale každá sekunda by mi vtedy bola drahocenná, takže by som si ten plač a spomínanie musela odpustiť (u mňa by to však bolo nemožné). Takže asi by som schytila mobil (ale najprv by som si dobila kredit) a objednala nejaký veľký dom. Potom by som obvolala všetkých mojich priateľov a nakázala im, aby so sebou priviedli minimálne d'alších 10 známych, z ktorých by boli poväčšinou pekní chalani od 16 vyššie. Medzitým by som s mojou najlepšou kamarátkou pobehovala po obchodoch a kupovala by som si všetky veci, ktoré sa mi páčia. Vystrojila by som poriadnu žúrku, ale nechcela by som sa opiť, aby som si toho, samozrejme, pamätala čo najviac. Flirtovala by som s každým sexy chalanom, ktorý by sa na mňa usmial. Ved' posledný deň si treba užiť, nie?


Ľahla by som si do trávy, zabalila by som sa do deky, pritúlila sa k svojmu chlapcovi (počítam s tým, že na tej žúrke sa do niekoho zaľúbim, ved' vtedy by nič nebolo nemožné) a spolu by sme sledovali hviezdy. Také romantické. ♥ Potom by sme sa s mojou najlepšou kamoškou ( a nejakými fešnými chalanmi) vozili v aute bez strechy. Toto proste musí byť. Ten pocit slobody, ked' dvihnete ruky, vietor vo vlasoch a cítite sa, akoby ste každú chvíľu mali vzlietnuť, je na nezaplatenie. Odviezli by sme sa na nejaký úžasný koncert mojej obľúbenej kapely, kde by sme sa rozbíjali až do nemoty. Po koncerte by sme sa odviezli k nejakému jazeru a tam by sme si vychutnali nočné kúpanie. Po hodine by sme šli naspäť (nepočítala som s tým, že v aute bez strechy nám bude po tom kúpaní chladno, ale aj keby som ochorela, bolo by to jedno). Potom by prišla na rad d'alšia vec, ktorú som mala stáe chuť urobiť: vozenie sa v nákupnom vozíku!! Priznajte si, nechceli ste to niekedy skúsiť? Teda, už som to raz na chvíľu skúšala, ale potom sme museli vystúpiť, pretože asi nebol dobrý nápad robiť to hned' vedľa supermarketu.


Potom by som si kúpila obrovskú pizzu, zmrzlinu a všelijaké nezdravé dobroty a zjedla by som, koľko by som vládala a pritom by som popíjala chladené mojito. Divná kombinácia, na druhý deň by som sa z nej povracala, keby mi neostával len deň života.
Až úplne nakoniec by som sa stretla aj s celou svojou rodinou, aby som s nimi bola v čase mojej smrti. Rozplakala by som sa a každému by som povedala, ako ho mám rada a ako ma mrzí všetko, čo zlé som kedy povedala a ako som im ublížila. Tresla by som nejaký vtip, takže namiesto plaču by sa všetci smiali. A nakoniec by som im povedala, aby ma pochovali s knihami, aby som sa tam veľmi nenudila. Potom by sme si všetci sadli a pozerali spolu videá z detstva, kde by som si spomínala na celý svoj život. Nakoniec by som teda zomrela v kruhu svojich najlbižších a s čerstvými spomienkami, ktoré by ma hriali v srdci aj po mojej smrti.
Ked' som sa nad týmito všetkými vecami teraz tak zamýšľala, uvedomila som si, ako veľa môžeme stratiť, ked' smrť príde náhle. Veľa ľudí si ani nestihnú svoje sny splniť, ked' príde smrť, lebo častokrát na to ani nemajú šancu. Také veci, aké som práve popísala, by asi v svoj posledný deň chcelo robiť veľa ľudí, ale realita by vyzerala úplne inak a často by vyzerala ako úplne všedný deň, pretože nevieme, ktorý deň je náš posledný. Preto naberá citát hore od Stevea Jobsa úplne nový význam. Akoby sme sa spoliehali na to, že máme ešte kopec času na stíhanie všetkých vecí.
Lenže ten deň napokon príde, ani nevieme ako, a my zrazu zistíme, že sme neurobili nič.

Článok je priradený k téme týždňa "Posledný deň môjho života".
 


Poll

Bol/a si tu?

KLIK :)

Comments

1 Sabush Sabush | Web | 8. january 2016 at 16:52 | React

To je tak perfektne napísané! :) Asi by som urobila presne to isté, užila si deň čo najviac a pokupovala si trilión vecí a jedla všetko, čo mi zachutí bez toho, aby som sa stále kontrolovala ! To je ten úžasný pocit slobody! :)

2 Milky Milky | Web | 8. january 2016 at 17:23 | React

Úvahy v tomto článku sú krásne-prekrásne, jednoducho na nezaplatenie. :] Určite tento článok čitateľov prinúti k zamysleniu (teda minimálne mňa). Najlepšie na tomto je, že máš predstavu o svojom poslednom dni, ale zároveň si uvedomuješ, že to, že práve ten deň bude tvojím posledným nikdy nemôžeš vedieť stopercentne. :] Nikdy som však nechápala, prečo si ľudia častokrát tak presne plánujú svoj posledný deň, keď ani presne nevedia, kedy bude. Ale mám taký pocit, že keby im to aj povedzme lekári oznámia, tak by svoje posledné hodiny neprežili tak, ako si naplánovali. Je totiž rozdiel medzi tým, keď si predstavia, že sa tak stane a keď sa tak naozaj stane. ...a tiež môžu prísť nové okolnosti.

3 Christina Christina | Web | 8. january 2016 at 20:25 | React

Super jsi to popsala. Tvé představy jsou úplně super. V posledním odstavci máš ale bohužel pravdy, že nikdo nevíme, kdy to přijde.
Taky mám stejný názor na to, co je po smrti. Věřím, že po tom ještě určitě něco je. Nikdo mi to nevymluví.
Fakt super článek! :-)

4 Ooomarie Ooomarie | Web | 9. january 2016 at 11:58 | React

Tenhle článek se mi vážně strašně líbí. Je to skvěle napsané, taková trochu povídka, dalo by se říct.. ale zároveň tě to nutí zamyslet se a říct si, jestli bys takhle prožila svůj poslední den a jestli bys takhle prožívat neměla každý den tvého života.
Fakt povedený článek, smekám ))

5 Andey Andey | Web | 9. january 2016 at 12:01 | React

Skvělý článek a ten citát nahoře taky :) Máš moc hezky naplánované, ale musím s tebou souhlasit, že nikdy nevíme, který den je náš poslední. :)

6 fantasylife fantasylife | Web | 9. january 2016 at 12:41 | React

Tento citát od Jobse miluju a nenávidím zároveň. Je to pravda, ale je taky pravda, že je tady nějaká budoucnost - ano, není zaručená - ale všichni nás učí žít, s vědomím že tady je a že to co děláme dnes nám přináší ovoce pro budoucnost.
Myslím, že nejdůležitější je najít ten zlatý střed, kdy milujeme všechno co v ten den děláme, co nám přináší plody pro krásnou budoucnost, ale také pro krásnou přítomnost.

7 cincina cincina | Web | 10. january 2016 at 9:59 | React

Jasně, že kdyby nastal můj poslední den života, tak bych nedělala to, co dělám teď a co se chystám dneska dělat. Ono je hlavně smutné, jak si všichni říkají, že Žij život každým okamžikem, ale realita je trošku jinde:)
Já doufám, že můj život smrtí skončí, protože bych znovu žít nechtěla. A určitě ne ve formě něčeho jiného:D
Heh, máš pěkný vysněný poslední den:) Nějak tak si to představuji taky:D Ale u mě by se to nestalo:D Já bych asi šla do většího extrému:D

8 Keeila. | http://stupidlittlethings.blog.cz/ Keeila. | http://stupidlittlethings.blog.cz/ | Email | Web | 10. january 2016 at 19:55 | React

- ahooj, po sto letech jsem vydala článek a strašně mě těší, že mě stále máš v oblíbených 8-O :)

9 Crazy Jull Crazy Jull | Web | 12. january 2016 at 9:23 | React

Strašně moc krásně jsi tento článek napsala. :3 Kdyby tohle byl můj poslední den, tak bych nejprve obvolala lidi, které mám ráda a vím, že bych se s nimi už neměla šanci vidět. Poté bych šla ihned ze školy s dalšími pár spolužáky a jela do Prahy za nejlepšími kamarádkami a šli bychom někam, kde není moc lidí a prostě se dobře bavili, dokud by to neskončilo. :D
-CrazyJull

10 Clo♡ Clo♡ | Web | 12. january 2016 at 17:23 | React

perfektně napsané, doslova. já nemám ani co dodat, protože jsi mě úplně připravila o řeč. deset z deseti, jen tak dál. ♥

11 Winny Winny | Web | 13. january 2016 at 14:39 | React

Ono, ži každý deň akoby bol tvoj posledný je pre mňa trošku blbosť. Áno, ži tak aby si bol sspokojný, stotožnený sám so sebou, ale nemôžem žiť každý deň tak akoby bol posledný. Či chceme či nie, sú povinnosti a veci, ktoré treba robiť. Nedá sa každý deň žiť tak, že sa zbalím a pôjdem na výlet. Nedá sa každý deň žiťtak, že od rána do rána budem tráviť len so svojimi kamarátmi. Čiže s týmto citátom, že ži svoj život tak akoby bol každý deň posledný je trošku blbosť, ale v tej podstate sa viem stotožniť. Mali by sme žiť takk vo všeobecnosti, aby sme si pri všetkom čo treba spraviť vedeli aj užívať život a robili veci, ktoré chceme. Nemyslieť na to, že ich budeme robiť v budúcnosti. Ja by som si svoj posledný deň predstavila asi trochu inak,ale ten freedom v tom aute a nočné kúpnaie a tieto veci, v tom sa s tebou stotožňujem :D.
P.S: K tvojmu komentáru som inak chcela, že dizajn čo mám je inšpirovaný tebou :P.

12 Monica. Monica. | Web | 13. january 2016 at 16:24 | React

Nádherný článek. Hlavně ten konec. Když jsem to tak četla, přemýšlela jsem nad tím jak by doopravdy vypadal poslední den lidstva, kdybychom o něm věděli. Protože by byl neuvěřitelný chaos a vlastně bychom moc ni zažít nemohli, protože lidi, se kterými bychom chtěli být, by zase byly s někým jiným. Kdybychom chtěli někam letět, neměli bychom čím, protože piloti by rozhodně nechtěli svůj poslední den strávit v práci. Bylo by to divné. A je docela zajímavé nad tím přemýšlet, ale stejně je lepší to nevědět. Ono mnohdy je možná lepší nevědět.

13 Zuzka Zuzka | Email | Web | 15. january 2016 at 15:48 | React

Wau, máš to dobre premyslené :D
Môj deň by asi vyzeral trochu inak, lebo nie som veľmi párty typ. Pravdepodobne by som skúsila zoskok z lietadla, bungee jumping alebo všetky veci, ktorých som sa doteraz bála lebo by som mohla zomrieť, ale ja by som zomrela aj tak, tak čo už.
Asi som jediný maldý človek, ktorý s tým citátom, žiť akoby to bol náš posledný deň nie je stotožnený :D
Či som ja ale divná :D

14 Sandra Sandra | Web | 15. january 2016 at 17:52 | React

posledný odstavček si nádherne a presne vystihla!:)
čo sa týka života po smrti,u mňa sa nedá povedať,že na to neverím,ale zasa nejak to nezastávam,proste sa o to tak zaujímam,že čo bude po smrti:)
jooj bože,vozenie v nákupnom vozíku mi ani nepripomínaj!:D cez leto 2015 som si to odskúšala,akurát tak,že ma spustili z kopca (nebol nejak veľký ani prudký,ale aj tak:D) a kričím,aby ma dole chytali.samozrejme,načo,veď to som ja ja som power girl a nič sa mi nestane. nie,len vozík nabral trocha rýchlosť a šup sem rovno do jamy a celý sa prevrátil:D našťastie žijem:D

15 Darkness ღ Darkness ღ | Web | 16. january 2016 at 15:59 | React

Napsala jsi to doopravdy nádherně. Je to pravda.. člověk by toho chtěl stihnout tolik, ale říká si, že má pořád dost času.. jenže nikdy neví, kdy mu ten jeho vyprší. Takový úžasný den jaký jsi tu popsala bych brala :)

16 Emily Emily | Web | 7. february 2016 at 15:37 | React

Pekný článok. Hlavne posledný odstavec.
Môj deň by ale asi vyzeral inak, teda súhlasím s tým jazerom a s autom bez strechy, ale tú párty by som si odpustila. :-D Hm. Hlavne som sa nad týmto celým ani nezamýšľala, lebo nemám rada myšlienky na smrť. Ale pekne si to napísala. :-)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement