Hviezdy

Friday at 18:05 | Lany |  myself
Vravíš, že obdivuješ oblohu
A pritom pozeráš len na hviezdy
Tie malé žiarivé úlomky svetla v náručí nekonečnej temnoty
Tvoje oči sú slepé odrazom neba v nich
Lenže
Čo ak sme my ako tie hviezdy?
Žiariace časti skladačky
Ktorá sa nikdy nedá dokopy
Pri každom pohľade na nočnú oblohu
Vidíš ich stáť bok po boku
Bez toho aby si si uvedomil
Akí vzdialení sú si v skutočnosti

Vidíš padnúť hviezdu
A čo si želáš?
Tá, ktorá bola spočiatku v tvojich očiach obdivovaná
Spadla zrazu v odraze tvojich očí
Bez toho, aby si si ešte niekedy pamätal
Ktorá z nich to vlastne bola
Spadla z nebeských výšin na chladnú zem
Tebou navždy zabudnutá
 

Walking with a true friend in the dark is better than walking alone in the light.

4. january 2017 at 23:15 | Lany |  myself
No dobre, chcela som tento citát napísať v reči svojho kmeňa ale nemohla som si pomôcť, on znie tak úžasne len v angličtine. Snád' nabudúce.

Hm, asi iba ja som schopná napísať o určitej udalosti až počas d'alšieho roka.
Je mi jasné, že asi na 99,9 percentách blogov nájdete nejaké novoročné články, ale nečakajte, že aj tento bude taký. Ja som na takéto formalitky nikdy nebola.


Môžeme si dopredu premyslieť veľa vecí, nikdy si však nedokážeme naplánovať spomienky. A tie najkrajšie spomienky prichádzajú spontánne, bez toho, aby sme si vôbec naplno uvedomovali, aký zázrak prežívame.

Fúú, ako som si tak všimla, moje články sa od určitého momentu dosť zmenili a asi si už aj všetci vieme domyslieť, kedy približne to bolo. Sama som najprv nepostrehla tú zmenu, no teraz je viditeľná. Môj blog mi príde nejaký čiernobiely, sivý, bez farieb a bez života a do istej miery aj články na ňom. Začala som písať básne, melancholické a zároveň krásne, a to som nikdy predtým nerobila. Zistila som, že ma to napĺňa a že jedine takto dokážem úplne presne vyjadriť svoje pocity. Taktiež všetky posledné články sú písané o mojich pocitoch, zážitkoch, ved' už niekoľko mesiacov všetko pridávam do rovnakej rubriky. Potrebovala som sa jednoducho stále vypisovať. Aj tento článok síce patrí do rovnakej rubriky.. čo už. :D Bude to už konečne veselšia verzia môjho života.

Takže.. skončil sa starý rok a zatiaľ sa žiadne zmeny nedostavili, ved' ešte ani nemali kedy. Ale mám pocit, že som ho ukončila s dôstojnosťou a rešpektom. Nechala som za sebou všetko minulé, aj to nevypovedané. Je mi jasné, že už nedostanem všetky odpovede na otázky a neuskutočním už veci, ktoré som ešte chcela urobiť, no budem sa snažiť prijať všetky zmeny, ktoré nový rok prinesie, či už tie dobré alebo zlé. Človek si napokon zvykne na všetko, ak má dostatok času.

Pripadám si ako na hojdačke. Raz som šťastná a mám pocit, že ma takmer nič netrápi, inokedy akokeby sa na seba kopilo stále viac a viac vecí, ktoré spôsobujú, že moja nálada sa ocitá pod bodom mrazu. A mám už naozaj dosť rečí o pozitívnom myslení alebo podobných motivačných hlúpostiach. Mojím názorom je, že optimisti a pesimisti iba klamú sami seba prifarbovaním reality. Snažím sa byť realistka, takže sa potom nečudujem, aké nálady väčšinou mávam. :D

Silvester som vnímala ako celkom obyčajný deň a ani som ho poriadne neoslavovala. Deň predtým som však zažila úžasný a úplne spontánny zážitok na ktorý by som ešte v to ráno ani nepomyslela. Ako zvyčajne, aj v ten deň som bola na brigáde, ktorú som začala robiť štyri dni pred Silvestrom, ked'že bola len počas tohto obdobia. Po nej som mala ísť na naše triedne prázdninové stretko ale napokon sme skončili úplne inde ako sme mali pôvodne v pláne. Bol večer a my sme sa túlali mestom vysvieteným svetlom pouličných lámp a rozmýšľali sme, kam v tej zime pôjdeme. Napokon niekto dostal nápad ísť na pivo, ktoré síce zvnútra zahreje ale ja pivo neznášam. Doteraz neviem ako som sa na neho dala prehovoriť, každopádne celý večer sme mali veľkú zábavu a ani na sekundu sa nikto nenudil. Potom asi po hodine sme išli do karaoke a to bol vlastne môj nápad, ktorý sa ukázal ako najlepší nápad na svete. Už celou cestou tam sme vyspevovali, mali sme šťastie, že vtedy ešte nebol nočný kľud. Celý večer som sa smiala, spievala, tancovala, hrala stolný futbal a užívala si úžasnú atmosféru s mojimi kamarátmi a presne toto mi chýbalo, celá tá spontánna zábava a radosť v duši. Doteraz však rozmýšľam, ako je možné, že som sa odvážila spievať pred všetkými tými ľud'mi, to pivo zrejme nebolo až tak na škodu.. :D

Ale tak nedá mi aby som tento článok neukončila tým, že vám všetkým poprajem šťastný nový rok 2017 nie? Ved' predsa len vás mám rada a tento rok som prežila viac menej aj vo vašej ,,spoločnosti''. Užívajte si prítomnosť a hlavne neľutujte svoje rozhodnutia, ktoré sa vám v tej chvíli zdali správne. Život nie je len o krásnych veciach, raz za čas musia prísť aj zlé veci, aby sme sa naučili vážiť si tie pekné.

alkohol, párty, bozky a iné bláznovstvá

27. december 2016 at 21:22 | Lany |  myself
tráva.
je zaujímavé, že práve ona vypĺňa najväčšiu časť mojich spomienok aj napriek tomu, že bola tma.
tie dlhé steblá trávy kolísajúce sa v letnom vánku. vôňa prírody, noci .. a jeho.
ak by som vedela, čo sa v ten deň stane.. nie, to by mi vlastne ani nenapadlo. takže..čo sa vlastne vtedy stalo?
vlastne som tam pôvodne nechcela ísť. ak by som sa nechcela po dlhej dobe odviazať a aspoň na chvíľu nemyslieť na nič... možno by som tam ani nešla.
pili sme už pred vstupom a cestou tam sme už boli všetci opití. nemala som mať prečo výčitky. konečne som sa bavila. aj napriek tomu, že v triezvom stave by som to za zábavu nepokladala. niekde vo vnútri som však rátala s tým, že to bude strata času, ktorú budem na druhý deň ľutovať. stále však žasnem nad tým, ako nás veci dokážu prekvapiť práve vtedy, ked' si už namyslene myslíme, že presne vieme, čo príde.

ked' sme tam prišli.. páni, bola som už v takom stave, kedy som si užívala každú sekundu a nemohlo ma vtedy rozladiť asi nič. mňa! hudba. farebné laserové svetlá. hluk. ľudia baviaci sa na priestrannej lúke. vysoká tráva. a tam niekde ja, hlúpa a nezodpovedná, s úsmevom dokorán a rozhorúčená od alkoholu, ktorý mi hrial vnútro. ak by sa moja duša oddelila od môjho tela, dokázala by som sa na seba pozerať? ak nie vtedy, tak v priebehu noci určite nie.
stála som tam, so siedmymi ľud'mi nazývajúcich ''kamaráti'', pričom skutočným z nich bol len jeden a to tmavovláska, moja najlepšia kamarátka. tancovala som na pesničky, ktoré nepoznám, od rapera, ktorého nepočúvam. bolo mi však..dobre. aj ked' mi k tomu niečo chýbalo.
zrazu však blond'avá potrebovala ísť bokom. mala sa stretnúť so svojím spolužiakom a jeho kamarátom. požiadala ma, aby som šla s ňou.
zamierili sme preč.. do tmy a väčšieho ticha. a k tráve.
a k skrýši, kde mali schovaný alkohol. pekne sa s ním s nami podelili. vodku sme zapíjali pivom. menšie zlo.
stáli sme tam, všetci štyria, až prišiel moment, ked' som sa mierne zakolísala..a oprela o niečo mäkké a pevné, ktoré ma chytilo okolo pása a podopieralo. bol to on. bol mi sympatický už od prvej chvíle. a bol to spolužiak blond'avej. vysoký, s pevnou postavou od náročných športových tréningov, s hravou iskrou v očiach a jamkami v lícach pri úsmeve. držal ma za ruku a nechal ma opierať sa o neho. preplietli sme si prsty a nepustili sme sa.. ani ked' sme prišli naspäť do centra zábavy, ani ked' ma znova našiel uprostred davu ľudí a spolu sme skákali do hudby, ktorú sme ani nevnímali. všetci štyria sme sa opäť presunuli k tráve a mimo ostatných. zrazu sme však viditeľne zaostali medzi tými dvoma. až kým on nezastal úplne. ked'že sme mali prepletené prsty, zastavilo to aj mňa. otočila som sa k nemu a niekde v hĺbke som tušila, čo môže nasledovať. netrvalo to ani sekundu, aj ked' pre mňa sa vtedy čas odrazu spomalil. pritiahol si ma k sebe, videla som hravosť v jeho očiach aj jamku v zdvihnutom kútiku jeho úst a naše pery sa odrazu stretli. môj zmätok trval iba kratučkú chvíľu. stáli sme tam, pod nočnou letnou oblohou posiatou hviezdami, uprostred tlmeného hluku, ktorý sa zrazu stratil úplne. jediné, čo som vnímala, bol on a jeho vôňa. možno to trvalo sekundu a možno celú minútu. zrazu sme však bozk ukončili malou pusou a usmiali sme sa na seba.
ked' sme sa takto ruka v ruke a v objatí vrátili k ostatným, tmavovláska mala pri pohľade na nás úsmev na tvári.
tú trávu sme v tú noc navštevovali veľakrát a nie sami.
páčilo sa mi, ako voňal. páčilo sa mi, ked' mi bozkami zasypával krk, ked' mi prstami prečesával vlasy, ked' ma niesol.
je zvláštne, aký veľký rozdiel je medzi veľkými vecami a maličkosťami. niekedy maličkosti ani nevnímame, až časom zisťujeme, že boli nevyhnutnou súčasťou našich nezabudnuteľných spomienok. naopak, veľké veci si zvykneme vychutnávať naplno a často na nich spomínať.. až kým si po čase neuvedomíme, že by sme sa pokojne zaobišli aj bez nich.

najradšej by som ťa položil do trávy a bozkával ťa. čo má spraviť opité dievča, ktoré sa takto bežne nespráva, ked' jej toto povie o rok starší chlapec, ktorého pozná pár hodín? napokon sme skončili presne takto. sami dvaja v tráve, bozkávajúc sa, naše telá jedno na druhom. o nič sa nepokúšal. neverím však, aké ľahkomyseľné to odomňa vtedy bolo. mal viac sily ako ja.
táto chvíľa však bola asi jednou z najkrajších v mojom živote, aj ked' som to všetko neskôr veľakrát ľutovala. nakláňala som sa nad ním, hľadela mu do očí .. až kým nás takto nenašla tmavovláska, ktorá sa pri pohľade na nás zľakla, pretože to vyzeralo oveľa horšie ako to bolo v skutočnosti.

ked' sme sa lúčili, sľúbil, že napíše.
písali sme si potom celý mesiac, na konci sme už išli aj vonku. ja som si však držala odstup už hned' po tom, ako sa to stalo. on možno chcel niečo viac, lenže bola v tom tretia osoba, blond'avá, ktorá poriadne zamiešala karty aj ked' si to vtedy možno neuvedomovala. napísal mi ak by sme chceli niečo viac, nefungovalo by to, pretože sme úplne iní. ale stalo sa, čo sa stalo, môžeme sa baviť aj nad'alej, nechcem však, aby si mala nejaké nádeje.
nie, tie som ani nemala. nebol to ten správny chlapec. vd'aka tomuto incidentu som sa zmenila a poučila. kamarátky mi povedali, že je zo mňa vd'aka tomu lepšia osoba, pretože už nevyvádzam tak ako vtedy, ked' som mala to svoje divné obdobie. stalo sa to raz a stalo sa to naposledy. nemôžeme za to, ako sa cítime. nemôžeme si nahovárať, že sa nám niečo nepáčilo, ked' pravdou je, že sme sa cítili dobre. nemôžeme zmeniť náš prístup k našim spomienkam, ktoré vychádzajú z toho, ako sme sa cítili vtedy, ked' sa to dialo - aj ked' to nebolo správne. ak robíme veci nesprávne, nemusíme sa tak aj cítiť, hoc vieme, že to správne nie je, a naopak. podstatné je, či sa takto rozhodneme konať aj niekedy nabudúce.

končí sa rok 2016, ktorý bol mojim najprelomovejším rokom za celý život. prvá strata, prvá opitosť, prvý bozk, .. a konečné sebauvedomenie. tento rok mi priniesol veľké zmeny vo vzťahoch s ľud'mi a uvedomila som si nespočetne veľa vecí. niektoré som prehliadala, o niektoré som sa nezaujímala, alebo som na nich ani myslieť nechcela. mala som obdobia, kedy som bola na dne, moje srdce bolo rozpoltené veľkou bolesťou a žiaľom. potom ,,šťasné'' obdobie a napokon čas, ked' som nevedela, čo mám cítiť a prečo vlastne cítim to, čo som vtedy cítila. veľa som sa poučila. preto týmto článkom ukončujem tento rok plný zmien, ked'že najväčšou z nich bolo práve toto.
 


Hello, December

5. december 2016 at 15:10 | Lany |  myself
A je to tu. December. Napokon predsa prišiel, podľa môjho názoru až príliš rýchlo.
Kým však začnem rozoberať svoje plány na tento mesiac, chcela by som ešte zhrnúť celý november, pretože toto obdobie bolo naozaj zaujímavé.
November bol pre mňa mesiac, kedy sa neustále menili moje pocity a emócie. Neustále som cítila potrebu byť sama a to mi teda ani najmenej nepomáhalo. Stalo sa však niečo, čo som ani najmenej nečakala - objavila som svoju lásku k tancu. Doteraz bola niekde skrytá, no museli prísť okolnosti, vd'aka ktorým sa vydrala na povrch akokeby tam bola stále. Začala som sa vciťovať do každého pohybu a prežívať každý tón a toto mi pomohlo od vecí, nad ktorými som sa trápila. Pomohlo mi to potlačiť ich do úzadia, hoc len na chvíľu.
V tomto období som si uvedomovala veľmi veľa vecí a zároveň veľa som si neuvedomovala vôbec alebo som si ich možno uvedomovať nechcela. Zmenil sa môj vzťah s niektorými ľud'mi, dokonca v určitých prípadoch nabral smer, ktorý som nečakala.
Robila som hlúposti. Nie také navonok, na prvý pohľad to vyzeralo úplne nevinne a nikto by nepochopil skutočný zámer, až na pár výnimiek. Myslela som na všetky tie veci, ktoré som naivne považovala za šťastné a privolávala som si ich, dokonca som ich vyhľadávala.
Chodila som na miesto, ktoré bude už navždy odlišné tým, že sa mi na ňom vynoria spomienky, bez toho aby som to dokázala zastaviť. Vedela som, že sa to bude diať a predsa som tam šla. A vtedy ma prekvapilo, akú stopu to vo mne zanechalo. Počula som hlasy pri každom mieste okolo ktorého som prešla. Všetky rozhovory, situácie. Bol to dosiaľ nepoznaný pocit. Akokeby som sa tam zas ocitla, presne v tej chvíli, aj ked' to miesto bolo opustené, tiché, pokojné a plné slnečného svetla. Presný opak. Nedokázala som tomu v tej chvíli vôbec uveriť, aj ked' som veľmi nevedela prečo. Pociťovala som tam tlak, ktorý zmizol až vtedy, ked' som odtiaľ zmizla ja.

Toto obdobie mi charakterizuje pieseň Lost On You, ktorú som počúvala veľmi často. A dokonca som niekde objavila appku Rainy Mood, vd'aka ktorej som sa občas cítila pokojnejšie, či už ked' som len tak ležala a premýšľala, či zaspávala alebo dokonca pri učení. Môžete si ju dokonca zapnúť aj počas písania článkov na blog, navodí vám to oveľa lepšiu atmosféru.
Na december sa teším už dlho, hlavne kvôli tej atmosfére očakávania Vianoc. Márne budem hovoriť, že sa teším na sneh, ked'že všetci veľmi dobre vieme, že žiaden sneh nebude. :D Aspoň nie tu, kde bývam ja. V decembri však chcem robiť všetky tie veci ako zháňaňanie vianočných darčekov, počúvanie kolied, vyvešovanie svetielok do izby. Taktiež by som chcela chodiť po meste a do teplých útulných kaviarničiek na horúcu čokoládu a zháňať tie úžasné dekorácie, ktoré majú v obchodoch a ktoré úplne zbožňujem, najradšej by som vykúpila celý obchod. Teším sa takisto na chvíľu, ktorá bude výsledkom celej tej driny a makania. Ten pocit, kedy budeme tancovať na javisku pred toľkými ľud'mi a prežívať tú krátku a zároveň nekonečnú chvíľu.
Cítim, že v tomto mesiaci nastanú zmeny. Nebudem už myslieť na hlúposti, dokonca už začiatkom decembra sa to zmenilo k lepšiemu. Minulosť je už definitívne uzavretá, rovnako ako mala byť uzavretá už pred niekoľkými mesiacmi, to len ja som za ňou nevedela zabuchnúť dvere. Verím, že ukončením tohto neuveriteľného roka plného miliónmi zmien, príde konečne lepší rok.

"Sometimes, the smallest things take up the most room in your heart."

- Winnie the Pooh....


Where to go next


© M Y - S W E E T - W I N T E R. B L O G. C Z | home | archive | blog.cz